Sú divoké, rôznorodé, popretkávané turistickými chodníkmi, no relatívne málo navštevované. Na rozdiel od Vysokých Tatier nelákajú masy turistov. O to intenzívnejší kontakt s prírodou tu človek pocíti. My sme vyšli na Bystrú – najvyšší vrch Západných Tatier s nadmorskou výškou 2 248 metrov.
Pohľad na Západné Tatry je úchvatný najmä z Liptovskej kotliny, napr. od brehov Liptovskej Mary či priamo z Liptovského Mikuláša. Na juhu totiž nemajú predhorie, a preto pôsobia masívne a nedostupne. Ešte za ranného šera, pred pol šiestou ráno, zastavujeme na malej odstavnej ploche pri chatovej oblasti Hrdovo, povedľa Cesty slobody, ktorá prechádza úbočím Tatier. Turistický ukazovateľ udáva, že výstup na Bystrú trvá viac než štyri hodiny za takmer neustáleho stúpania.
Svištie volanie
Naša túra vedie zväčša úzkou Bystrou dolinou, nad a pri zurčiacom potoku Bystrá. Najprv smrekovým lesom, potom medzi kosodrevinou, veľkú časť však rozmočeným terénom a po mokrých skalách. Zrejme tu nedávno poriadne lialo, voda skalnatým chodníčkom tečie prúdom dole. Dokonca i niektoré malé bočné prítoky Bystrej si razia cestu priamo po turistickej cestičke. Obzvlášť opatrne musíme prejsť po balvanoch na druhý breh potoka. Drevený mostík totiž pár rokov dozadu zničil ťažký nával snehu a odvtedy jeho trosky ležia v studenej riave. Napokon sa pred nami objaví ľadovcový kotol hornej časti doliny s typickými nánosmi kamennej sutiny a v plnej kráse i náš dnešný cieľ.
Ako cikca...
Zostáva vám 85% na dočítanie.