Holandská cestovná kancelária dala vypracovať štúdiu o „zelenosti“ významných turistických a hlavných miest a podľa nej je Bratislava tretím najzelenším veľkým mestom sveta. Najzelenšie je islandské hlavné mesto Reykjavík, na druhom mieste je najväčšie novozélandské mesto Auckland a tretia Bratislava. Nie, nejde o žiadny úlet. Bratislava ani zďaleka nie je betónová džungľa, ako ju občas prezývajú mimobratislavčania, nie je to ani mesto, ktoré má len Železnú studničku a nič viac. Potrebovali by ste veľa víkendov, ak by ste chceli spoznať všetku prírodu Bratislavy, veď len Bratislavský lesný park má 80 kilometrov značených turistických chodníkov plus cyklistické chodníky.

CSRRRR

​A čo taká Petržalka, najväčšie sídlisko Slovenska? V Petržalke je najstarší verejný park v Strednej Európe – 42 hektárový Sad Janka Kráľa, ktorý sa rozprestiera medzi Mostom SNP a Starým mostom.

Až na Duklu

V Bratislave vojdete do lesoparku a môžete sa ubytovať v domoch na strome, 15 minút od centra vstúpite do lesa, a keď budete kráčať a kráčať, vyjdete z neho v Trenčianskom kraji, od Devína môžete po červenej turistickej značke dôjsť až na Duklu, v centre mesta tri minúty od električky nájdete na skale horolezcov, ktorí práve v tieni stromov trénujú zlaňovanie, v Petržalke večer stretnete ľudí, ktorí idú k Draždiaku pozorovať sovy, ak je teplo, môžete skočiť do niektorého z jedenástich väčších jazier na území mesta, alebo sa okúpať v ramenách Dunaja, na kraji Dlhých Dielov vyjdete z vchodu paneláku a o minútu ste v lese, ktorým po hodine a pol chodenia prídete k brehu pieskového kopca, ktorý bol kedysi plážou treťohorného mora, a je veľmi pravdepodobné, že cestou stretnete nejakú srnku, prípadne trampov, ktorí práve idú na vander alebo na potlach.

A všetko dotvára Dunaj, ktorý robí exkluzívne prostredie pre šport aj rekreáciu. Historik Vladimír Tomčík pre týždenník Téma pred časom hovoril, že v Bratislave bola vnútrozemská delta Dunaja s ostrovmi a ramenami, kam sa chodili jesetery a vyzy z Čierneho mora neresiť. Sú dôkazy, že vyza mohla mať až 800 kíl, a keď štvrtina váhy samice bol kaviár, tak ho bolo slušné množstvo. Vtedy takýto kaviár ľudia u nás nejedli, cenený začal byť až v 19. storočí. Kaviár dovtedy vyhadzovali alebo dávali sviniam. Znečistením Dunaja a postavením priehrady na železných vrátach v Rumunsku zamedzili plávaniu jeseterov hore prúdom. Dnes tam vyzy nenájdete, no Dunaj vytvára jedinečn...