Sledujte nás na Instagrame
@carovne_slovensko
Spočiatku mal k nemu kontroverzný vzťah, pretože Čumil vybočuje z jeho tvorby. Primárne sa totiž umelec, ktorý prevádzkuje aj Galériu Z v Zichyho paláci v centre Bratislavy, venuje geometrickej abstrakcii. „Vždy ma fascinovala príroda a aj v nej sa prejavujú geometrické princípy či vzťahy. Geometria sa považovala aj v minulosti za dokonalú kombináciu logiky a krásy, a preto sa verilo, že má božský pôvod,“ hovorí na margo svojho výtvarného zamerania. Ako sa vlastne autor obrazov dostane k tomu, že navrhne najznámejšiu sochu Bratislavy?
Socha ako žart
„V tom čase vtedajší starosta mestskej časti Bratislava-Staré Mesto Andrej Ďurkovský začal s rozsiahlou revitalizáciou centra mesta a chcel zatraktívniť priestor aj umením,“ zaspomína si výtvarník s tým, že medzi oslovenými umelcami bol spolu s kolegom Jurajom Melišom aj on. „Navrhli sme veľa riešení, fascikel, ktorý sme odovzdávali, bol pomerne hrubý. Čumil bol také momentálne vnuknutie, do súboru návrhov som ho pridal na poslednú chvíľu.“
Napokon sa vybrali tri návrhy – sochy Schöne Náci a Napoleonský vojak, ktorých autorom bol Juraj Meliš, a Hulíkov Čumil. Prišiel rok 1998, sochy zrazu stáli a bol z toho obrovský hit. „Nečakal som, že Čumil bude taký populárny. Nebral som to ako veľké umenie, považoval som to a aj považujem za gag, vtip, srandičku, obyčajný žart,“ hovorí s odstupom.
Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu týždenníka Téma. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si balík Digital alebo si nechajte týždenník posielať priamo do vašej schránky.
Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
