Na hrebeňovku Nízkych Tatier sme sa takto pred rokom pripravovali tak, že sme si googlili informácie a čítali blogy tých, ktorí túto túru úspešne absolvovali. Keď si dnes budete cestu plánovať vy, musíte sa pripraviť na nové pravidlá súvisiace s obmedzením šírenia koronavírusu, takže myslite naozaj na všetko. V prvom rade však na svoju bezpečnosť.

​Pre nás boli najväčšou hrozbou, a to hlavne v časti od Kráľovej hole k Čertovici, „len“ medvede, o ktorých výskyte sme sa, samozrejme, dozvedeli pri našom usilovnom internetovom hľadaní. Je tu pre ne ideálne prostredie, no my sme presviedčali samy seba, že medvede sa turistickým chodníčkom vyhýbajú. Väčšina ľudí, ktorých sme na hrebeňovke míňali, nám vravela, že medvede síce nestretli, ale zato ich zastihli poriadne búrky. A tým sme sa tiež chceli vyhnúť.

Putovanie Nízkymi Tatrami z východu na západ sa dá absolvovať aspoň troma rôznymi cestami a smer je jasný: Kráľova hoľa. Stovkám metrov prevýšenia sa nedá vyhnúť. My sme sa vybrali po červenej značke z Telgártu a počas prvých troch hodín sme iba stúpali. Trasa nás viedla popri elektrickom vedení cez les a lúky s vysokou trávou a ružovými kvetmi, cez ktoré nám bolo ledva vidieť naše obrovské batohy.

Hodinu pred vrcholom sme už videli známy vysielač na Kráľovej holi, no nie a nie sa k nemu dostať. Kopec pred nami sa akoby nezmenšoval, ale stále sme na tom boli lepšie ako fučiaci cyklisti, ktorí usilovne pedálovali smerom po asfaltke nahor. Na Kráľovej holi sme márne hľadali ...