Bol rok 1963, keď prišiel dnes 74-ročný Peter Petras do Vysokých Tatier a začal pracovať aj ako nosič na vysokohorské chaty. K niekdajšej chate Kamzík, dnes už neexistujúcej, vyviezlo nákladné auto potraviny, drevo, koks a nosiči všetko na vlastných chrbtoch vynášali kilometre strmými chodníčkami hore do ďalších chát.

​Tak ako to robia dodnes, Vysoké Tatry sú zrejme jedno z posledných pohorí, kde sa toto povolanie zachovalo, v iných krajinách už na vynášanie do miest, kam nevedú cesty, používajú vrtuľníky.

Peter Petras vyštudoval pedagogickú školu a psychológiu, bol učiteľom v Kežmarku, takže dopoludnia učil a popoludní nosil. Zvykol vravieť, že dopoludnia si oddýchne v škole fyzicky a popoludní v horách psychicky, ideálna kombinácia.

Chodníkom, ktorí sa kľukatí aj neďaleko Rainerovej chaty, vynášal roky a ani nevedel, že Rainerka je chata. Vyzerala ako dreváreň alebo sklad pre Kamzík. A ani ten zdanlivý sklad nebol práve v dobrom stave a hoci v roku 1980 Rainerku aspoň zhruba zrekonštruovali, nemala správcu a rozpadávala sa.

Záchrana pred spadnutím
„V roku 1997 som nosil materiál na stavbu čističky na Zamkovského chatu a vzal som väčší náklad. Počas vynášky som stúpil na nejaký kameň, urobil som prudký pohyb a zranil som si sval na chrbte. Náklad som zložil na najbližšom štande a zišiel som dole popozerať sa na Starolesniansku poľanu, lebo som tam nebol asi dvadsať rokov. Prišiel som k tejto nehnuteľnosti a obzeral som si ju,“ spomína Peter Petras na bližšie zoznámenie s Rainerovou chatou.

Bola nesmierne zanedbaná, s množstvom neporiadku, žihľavy, s...