StoryEditor

Patrí k najobľúbenejším chatám v Tatrách. Keby nebolo tohto muža, bola by z nej len kopa kamenia

24.12.2020, 23:00
Keby nebolo Petra Petrasa, Rainerova chata vo Vysokých Tatrách, známa aj každoročným betlehemom zo snehu, by už možno neexistovala. Na jej mieste by bola kopa kamenia.

Bol rok 1963, keď prišiel dnes 74-ročný Peter Petras do Vysokých Tatier a začal pracovať aj ako nosič na vysokohorské chaty. K niekdajšej chate Kamzík, dnes už neexistujúcej, vyviezlo nákladné auto potraviny, drevo, koks a nosiči všetko na vlastných chrbtoch vynášali kilometre strmými chodníčkami hore do ďalších chát.

​Tak ako to robia dodnes, Vysoké Tatry sú zrejme jedno z posledných pohorí, kde sa toto povolanie zachovalo, v iných krajinách už na vynášanie do miest, kam nevedú cesty, používajú vrtuľníky.

Peter Petras vyštudoval pedagogickú školu a psychológiu, bol učiteľom v Kežmarku, takže dopoludnia učil a popoludní nosil. Zvykol vravieť, že dopoludnia si oddýchne v škole fyzicky a popoludní v horách psychicky, ideálna kombinácia.

Chodníkom, ktorí sa kľukatí aj neďaleko Rainerovej chaty, vynášal roky a ani nevedel, že Rainerka je chata. Vyzerala ako dreváreň alebo sklad pre Kamzík. A ani ten zdanlivý sklad nebol práve v dobrom stave a hoci v roku 1980 Rainerku aspoň zhruba zrekonštruovali, nemala správcu a rozpadávala sa.

Záchrana pred spadnutím
„V roku 1997 som nosil materiál na stavbu čističky na Zamkovského chatu a vzal som väčší náklad. Počas vynášky som stúpil na nejaký kameň, urobil som prudký pohyb a zranil som si sval na chrbte. Náklad som zložil na najbližšom štande a zišiel som dole popozerať sa na Starolesniansku poľanu, lebo som tam nebol asi dvadsať rokov. Prišiel som k tejto nehnuteľnosti a obzeral som si ju,“ spomína Peter Petras na bližšie zoznámenie s Rainerovou chatou.

Bola nesmierne zanedbaná, s množstvom neporiadku, žihľavy, strecha už...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
16. máj 2022 09:19