Sledujte nás na Instagrame
@carovne_slovenskoKeby nebolo Petra Petrasa, Rainerova chata vo Vysokých Tatrách, známa aj každoročným betlehemom zo snehu, by už možno neexistovala. Na jej mieste by bola kopa kamenia.
Bol rok 1963, keď prišiel dnes 74-ročný Peter Petras do Vysokých Tatier a začal pracovať aj ako nosič na vysokohorské chaty. K niekdajšej chate Kamzík, dnes už neexistujúcej, vyviezlo nákladné auto potraviny, drevo, koks a nosiči všetko na vlastných chrbtoch vynášali kilometre strmými chodníčkami hore do ďalších chát.
Tak ako to robia dodnes, Vysoké Tatry sú zrejme jedno z posledných pohorí, kde sa toto povolanie zachovalo, v iných krajinách už na vynášanie do miest, kam nevedú cesty, používajú vrtuľníky.
Peter Petras vyštudoval pedagogickú školu a psychológiu, bol učiteľom v Kežmarku, takže dopoludnia učil a popoludní nosil. Zvykol vravieť, že dopoludnia si oddýchne v škole fyzicky a popoludní v horách psychicky, ideálna kombinácia.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 92% na dočítanie.
Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu týždenníka Téma. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si balík Digital alebo si nechajte týždenník posielať priamo do vašej schránky.
Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.