Podjavorinské múzeum v Novom Meste nad Váhom, ktoré je pod správou Trenčianskeho múzea v Trenčíne, sídli v barokovej budove z druhej polovice 18. storočia, zvanej Gilániho dom alebo „Gilániovec“ podľa jedného z majiteľov. Vzniklo v roku 1950 a už pri vstupe zaujme nádherným betlehemom od ľudového autora Michala Hanzlíka z Nového Mesta nad Váhom.

V galérii si pozrite ukážka betlehemov Podjavorinskom múzeu v Novom Meste nad Váhom:

Betlehem od nadšenca astronómie

Betlehem je ručne robený a môžete v ňom vidieť figúrky osôb, zvierat, anjelov či rôzne budovy. „Je to orientálna architektúra, ktorá aj návštevníkom pripomína rozprávku Tisíc a jedna noc,“ hovorí etnologička Trenčianskeho múzea Andrea Lazarčíková s tým, že v betlehemskej krajine prevažujú minarety v priemernej výške 10 až 15 centimetrov.

„Minarety sú z papiera a boli spevnené glejovou vodou. Figúrky sú kupované, ale zaujímavosťou je, že je to mechanický betlehem, čiže nám tu zvoní zvonček, počuť aj spev hodinovej kukučky a citáty z Biblie sú osvetlené.“

Poštár, nadšenec astronómie a cudzích jazykov Michal Hanzlík vyrábal betlehem doma v 50. rokoch 20. storočia. V období svojho vzniku však dielo nemohol vystavovať verejne, preto ho prezentoval doma vo svojej kuchyni.

„Robil to najmä pre deti, ktoré sa s rodičmi v predvianočnom období chodili pozerať na vystavený betlehem do jeho bytu. Dodnes k nám chodia ľudia, ktorí si pamätajú, ako k pánovi Hanzlíkovi chodili toto dielo obdivovať,“ hovorí Andrea Lazarčíková s tým, že v čase socializmu boli betlehemy zakázané, a tak Novomešťania považovali Hanzlíkov betlehem aj za prostriedok vyjadrenia tajného spoločenského nesúhlasu a protestu proti danému režimu.

Pohyblivý betlehem

Po prehliadke prvého betlehemu sa presúvame ďalej. Dostávame sa k pohyblivému betlehemu,