Môj zápisník, ktorý mám vždy po ruke, je plný povinností a nápadov, no ukrýva aj zoznam miest, ktoré chcem raz vidieť na vlastné oči. Kaštieľ Strážky sa tam objavil už pred časom a konečne nastal okamih, keď sa k nemu vyberiem. Spoločnosť mi robí fotografka Mirka, ktorá bude mať v kaštieli tiež svoju premiéru.

V galérii si pozrite našu návštevu aj na fotografiách, ktoré vám dokonale vykreslia atmosféru: 

Kaštieľ Strážky– národná kultúrna pamiatka v meste Spišská Belá je vysunutým pracoviskom Slovenskej národnej galérie. Známy je predovšetkým tým, že bol domovom významného výtvarného umelca Ladislava Mednyánszkeho.

Ale poďme pekne postupne. Lektor Maroš Bafia nás vezme do prvej expozície kaštieľa, v ktorej vidíme kolekciu portrétov zo 17. – 19. storočia. Pozostávajú z diel rodovej galérie predchádzajúcich majiteľov kaštieľa rodov Horváth-Stansith, Szirmay, Mednyánszky a Czóbel, ako aj spišských rodín Csáky či Esterházy.

„Marek Horváth-Stansith bol kapitánom hradu Sihoť v protitureckých bojoch. Obránil hrad pred tureckými nájazdami, tak dostal od kráľa Ferdinanda I. Strážky. Je to pre nás významný rod, pretože od druhej polovice 16. storočia budovali tento renesančný kaštieľ. Žilo tu sedem generácií až 250 rokov. Toto obdobie nazývame aj zlatou érou Strážok.

V roku 1801 zomiera posledný mužský člen rodiny, ďalšími majiteľmi kaštieľa sa sobášmi stáva rodina Szirmayova, z nej pochádzala matka maliara Mednyánszkeho, takže kaštieľ v Strážkach je rodové sídlo maliarovej matky,“ vysvetlil Maroš Bafia s tým, že kaštieľ po Szirmayovcoch vlastnili Mednyánszki.

Po sobáši v roku 1851, kedy si Eduard Mednyánszky berie Máriu Annu Szirmay, sa kaštieľ dostáva do vlastníctva Mednyánszkych. Keď Eduard zomiera v roku 1895, jeho syn Ladislav sa vzdáva majetkových práv na kaštieľ v prospech sestry Miri Czóbelovej a jej manžela Štefana.

„Spolu mali štyri deti. Tretia v poradí bola barónka Margita, zvaná aj Babu, ktorá v kaštieli žila do roku 1972. Uvádza sa, že po roku 1948