Oblasť tvoriaca najsevernejšiu časť našej štátnej hranice s Poľskom, je v čase, keď sa listy stromov sfarbujú do žlta a oranžova, miestom magických prechádzok prírodou s nefalšovaným horským rázom. Pre ľudí zo vzdialenejších regiónov Slovenska často leží v akomsi tieni záujmu za našimi známejšími pohoriami, čo je škoda.

Kým na Babej hore sme už boli viackrát, pešo i na skialpových lyžiach, Pilsko sme viacerí poznali najmä zhora, ako otočný bod na preletoch vetroňmi z Nitry. A miesta videné zo vzduchu treba predsa preskúmať aj zo zeme: zážitok je tak kombinovaný a oveľa autentickejší! Slnečné dni strávené v Oravskej Polhore a okolí nám budú ešte dlho po návrate domov zlepšovať náladu, nielen za pochmúrnych novembrových večerov.

Zo sedla Hliny na Pilsko

Prvú z túr začíname ráno v sedle Hliny vo výške 795 metrov nad morom. Tadiaľto prehádza aj cesta č. 78 vedúca do poľského mesta Żywiec a priamo v priesmyku nájdeme budovu bývalej hraničnej kontroly, v ktorej je v súčasnosti kaviareň, ale v čase, keď sa tu turisti bežne zastavia pred jesennou vychádzkou na hory, je ešte zatvorená.

Je dobré pripraviť sa na to, že najmä v spodných pasážach môže byť tento chodník najmä po dažďoch podmáčaný a vysoké turistické topánky tu určite oceníte. Ako to v pohraničí býva, slovenské nápisy sa tu striedajú s poľskými a našu modrú značku tu kopíruje poľská diaľková trasa s názvom Glówny Szlak Beskidzki imienia Kazimierza Sosnowskiego, skrátene GSB.

Táto červenou farbou značená trasa vedie zo Sliezskeho mesta Ustroń do dedinky Wołosate v pohorí Bieszczady a celá meria 496 kilometrov. Pomenovaná je po priekopníkovi a veľkom propagátorovi pešej turistiky v Poľsku a turisti ho považujú za poľskú verziu našej obľúbenej „esenpéčky“.

Kráčame postupne čoraz výraznejším hrebienkom na juhozápad až západ, v hĺbke pod nami tečie potok Ľudmovka. Les s miestami skalnatým chodníkom postupne vystrieda