Pomáhajú rastu preferencií ĽSNS aj rokovania s politickými stranami? Okrem Smeru-SD, čo potvrdila aj druhá strana, spomenul Kotleba aj SaS či OĽaNO, tí to však odmietajú.
Určite áno. Každé takéto rokovanie legitimizuje Kotlebu, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu. Legitimizuje to jeho politickú stranu, jeho idey, ktoré predstavuje on a ľudia v jeho strane. V očiach ľudí to znamená to, že všetko je s politickou stranou v poriadku vrátane jej nenávistných prejavov.
Môžeme očakávať, že sa strany už nebudú hanbiť priznať, že s ním rokovali? Hrádza proti extrémizmu už v každom prípade nie je taká pevná, ako bola predtým.
Každá politická strana, ktorá rokuje s ľuďmi, ktorí či už popierajú holokaust, alebo šíria nenávistné prejavy, by sa mala skôr hanbiť. Mal by to byť signál pre voličov, že niečo so stranou nie je v poriadku a dostáva sa na úroveň tej politickej strany, s ktorou rokuje. Nenávistné prejavy aj napriek rozhodnutiu Najvyššieho súdu existujú, do normálnej politiky a slušnej spoločnosti však nepatria. Stranu, ktorá rokuje s predstaviteľmi, ktorí takéto prejavy majú, nemôžeme označiť za slušnú.
V simulovaných Študentských voľbách do Európskeho parlamentu si žiaci a študenti jasne zvolili ĽSNS. Čoho je to prejavom? Apeluje strana nejako špeciálne na mladých?
Je to výsledok viacerých vecí. Prvá je všeobecná charakteristika mladej generácie. Je vždy radikálnejšia a viac ochotná počúvať takéto prejavy, či už na pravej, alebo ľavej strane politického spektra. Toto je celkom prirodzené.
Čo teda prirodzené nie je?
Druhá vec je to, s akým radikalizmom sa stretávame a aký je tá generácia potom ochotná voliť. Sú to idey, ktoré popierajú holokaust, spochybňujú demokraciu či slobodu a vyzdvihujú ľudí odsúdených za vojnové zločiny. To už nie je v poriadku. V tomto prípade zlyháva výchova v rodinách, ale hlavne školský systém. Nie je možné, aby absolventi strednej školy, na ktorej majú výchovu k občianstvu či históriu, neboli dobre informovaní o tom, čo táto strana prezentuje. Je to obraz stavu nášho školstva. Dlhodobo sa hovorí, že je v zlom stave a tu máme jeden z rukolapných výsledkov.
Nie je to tiež výsledkom toho, že sa mladí nezaujímajú o politické dianie a volia tú stranu, ktorá je najviac medializovaná?
Ľudia sa celkovo o politiku príliš nezaujímajú. Tu ide však o to, aké majú preferencie. A tie sú ovplyvnené školou či vnímaním politiky, ako sú politicky sformovaní. A to je úloha školy. Nezáujem o politiku ide naprieč celým generačným spektrom.
Ako hodnotíte kampaň ĽSNS do eurovolieb, je v niečom iná než ich predošlé?
Je akoby pokračovaním všetkých ich doterajších kampaní, do prezidentských volieb či parlamentných. Je o tých istých informáciách a reklamných obsahoch. Dokonca aj vizuál bilbordov je úplne rovnaký. Je zjavné, že majú nastavený systém svojej prezentácie. Dookola opakujú tie isté témy, lebo vidia, že zaberajú a majú na ne pozitívnu spätnú väzbu. Voľby do Európskeho parlamentu by však mali byť o témach, ktoré sa reálne týkajú európskej politiky. Skúškou správnosti strany sú voličské preferencie.