V roku 2017 nemecký Spolkový ústavný súd nezakázal Národnodemokratickú stranu Nemecka.
Napriek tomu, že si dala za cieľ nahradiť existujúci ústavný poriadok autoritatívnym štátom budovaným na etnickej ľudovej pospolitosti.
„NPD síce sleduje protiústavné ciele, v súčasnosti však chýbajú konkrétne závažné dôvody, ktoré by nasvedčovali, že jej konanie vedie k úspechu,“ uviedol vtedy v zdôvodnení rozhodnutia predseda ústavného súdu Andreas Vosskuhle.
Pokus o jej zákaz nebol pritom prvý. Snaha bola aj v roku 2003, skončila sa však rovnako neúspešne.
Jedným z odôvodnení, prečo ju nezakázali, bolo, že kritériá na zákaz strany sú v Nemecku veľmi prísne, ako aj to, že strana stratila v posledných rokoch na svojom vplyve.
Viacerí jej prívrženci sa priklonili k Alternatíve pre Nemecko, ktorá sa pred dvomi rokmi dostala prvýkrát aj do nemeckého Bundestagu ako tretia najsilnejšia strana v celej krajine.
Susedné Česko má na konte viac zrušených strán. V roku 2010 Najvyšší správny súd rozpustil Robotnícku stranu.
Dnes však funguje ako Robotnícka strana sociálnej spravodlivosti s predsedom Tomášom Vandasom, kotlebovcom vyjadrila pri hrozbe ich zákazu podporu. Ako dôvod rozpustenia bolo jej spojenie s neonacistickou organizáciou.
V roku 2013 súd rovnako pristúpil k strane Združenie pre republiku – Republikánska strana Československa, ktorá v súčasnosti funguje opäť pod názvom rozšíreným o meno jej predsedu Miroslava Sládka.