Grécka opozičná konzervatívna Nová demokracia podľa odhadov vo voľbách do Európskeho parlamentu porazila vládnu ľavicovú formáciu SYRIZA, ktorej líder a premiér Alexis Tsipras v reakcii na porážku oznámil vypísanie predčasných parlamentných volieb.
Grécka Nová demokracia podľa prieskumov bude mať 32 až 36 percent hlasov, čo by znamenalo výrazné posilnenie oproti roku 2014, kedy konzervatívci získali 22,7 percenta hlasov. Formácii SYRIZA sondáže priznali 25 až 29 percent hlasov, čo je obdobný výsledok ako pred piatimi rokmi (26,58 percent).
SYRIZA je v Grécku pri moci od roku 2015 a eurovoľby boli vnímané ako jej test pred jesennými parlamentnými voľbami.
Šéf gréckej opozičnej Novej demokracie Kyriakos Mitsotakis Tsiprasa podľa Reuters už predtým vyzval, aby odstúpil. "Je očividné, že grécky ľud tejto vláde odňal dôveru. Premiér musí prevziať zodpovednosť. Musí odstúpiť a krajina by mala čo najskôr usporiadať parlamentné voľby," vyhlásil Mitsotakis. Riadne voľby sú naplánované tento rok v októbri.
Do europarlamentu sa podľa prieskumov opäť dostalo grécke neonacistické hnutie Zlatý úsvit, ktoré sa spolu s komunistami s šiestimi percentami hlasov delí o štvrté miesto. Na treťom mieste s ôsmimi percentami hlasov skončila stredoľavá koalícia KINAL, ktorej súčasťou je socialistická strana PASOK.
Výsledky v Česku
Na prvom mieste sa s 21,18 percentami a 6 mandátmi umiestnilo hnutie ANO. Druhá ODS získala so 14,56 percentami 4 mandáty.
Tri mandáty získali tretí Piráti so 13,95 percentami. Katastrofou skončili voľby pre vládne ČSSD, ktorá neobhájila ani jeden zo štyroch mandátov a dostala iba 3,95 percenta hlasov.
Okrem prvých troch strán zasadnú v Európskom parlamente aj zástupcovia koalície vedenej predsedom TOP 09 Jiřím Pospíšilom. Spolu s ním tam zasadnú ďalší dvaja europoslanci Luděk Niedermayer a Stanislav Polčák.
Lídri kandidátky Spojenci pre Európu hodnotia výsledok s tromi mandátmi ako veľký úspech. Podľa Rakúšana (STAN) majú alternatívne strany svoju silu.
Oslabenie vládnej strany na Cypre
Na Cypre odhady inštitútu PIK udávali výrazné straty konzervatívnej vládnej strane Demokratické zhromaždenie (DISY) prezidenta Nikosa Anastasiadisa.
Priebežné výsledky po sčítaní 94 percent hlasov to potvrdili a podľa DPA ukazujú, že DISY nakoniec prvenstvo predsa len udrží s 29 percentami hlasov.
Na druhom mieste je ľavicová Pokroková strana pracujúceho ľudu (AKEL) s 27 percentami hlasov. Pre porovnanie, v roku 2014 DISY získalo 37,75 percenta hlasov a AKEL necelých 27 percent.
Jasný výsledok v Bulharsku
Bulharské občianske hnutie GERB premiéra Borisova, ktoré sa v Európskom parlamente hlási k stredopravej Európskej ľudovej strane (EPP), získalo podľa inštitútu Alpha Research 32,8 percenta hlasov.
Takýto výsledok by bol o zhruba 2,5 percentuálneho bodu lepší ako v roku 2014. Opoziční socialisti za GERB-om zaostali s rozdielom desiatich percentuálnych bodov a na treťom mieste s 13,6 percentom hlasov skončilo Hnutie za práva a slobody (DPS), ktoré v krajine zastupuje tureckú menšinu.
Do európskeho parlamentu sa podľa sondáže s 6,8 percentom hlasov opäť dostala tiež aliancia bulharských nacionalistov Jednotní vlastenci a prvýkrát tiež nová proeurópska Koalícia demokratického Bulharska.
Na Malte projekcie ukazujú na víťazstvo sociálnych demokratov premiéra Josepha Muscata s 55 percentami hlasov, druhí skončili nacionalisti s 37 percentami.
Úspech vládnej strany v Chorvátsku
V Chorvátsku, ktoré je od roku 2013 najmladším členom únie, zvíťazilo podľa odhadov vládne konzervatívne Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ), z 12 poslaneckých kresiel získalo štyri.
Druhí skončili sociálni demokrati s tromi mandátmi. Do parlamentu sa dostalo ešte päť ďalších strán, každá tak bude mať po jednom europoslancovi.
Vyrovnané výsledky v Rumunsku
Voľby v Rumunsku podľa odhadov skončili vyrovnane, vládna Sociálnodemokratická strana (PSD) a opozičná Národná liberálna strana získali zhodne 25,8 percenta hlasov.
Necelých 24 percent hlasov získala protikorupčná formácia PLUS bývalého premiéra a niekdajšieho eurokomisára pre poľnohospodárstvo Daciana Cioloşa. Strana Pre Rumunsko niekdajšieho sociálnodemokratického premiéra Victora Pontu dostala 5,7 percenta hlasov.
V Slovinsku zvíťazila opozičná Slovinská demokratická strana (SDS) niekdajšieho premiéra Janeza Janšu, odhady jej pripisujú až 23 percent hlasov.
Druhí skončili sociálni demokrati (SD), ktorí môžu mať necelých 19 percent hlasov. Uspela tiež protestná kandidátka Marjana Šarece (LMS) alebo strana Nové Slovinsko - kresťanskí demokrati (NSi).
Výsledky vo Fínsku
Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) vo Fínsku zvíťazila v nedeľu konzervatívna Národná koaličná strana (KOK), ktorá získala 20,8 percenta hlasov, resp. tri mandáty.
Na druhom mieste skončili zelení so 16 percentami a dvoma mandátmi, informovala agentúra APA s odvolaním sa na konečné výsledky zverejnené fínskym ministerstvom spravodlivosti.
Až na treťom mieste skončila so ziskom 14,6 percenta hlasov a dvoma mandátmi Sociálnodemokratická strana Fínska (SDP), ktorá sa stala víťazom májových parlamentých volieb.
Do EP sa dostala aj Strana Fínov (PS), predtým známa ako Praví Fíni, ktorá získala 13,8 percenta hlasov. Tak ako strana Fínsky stred expremiéra Juhu Sipiläho (13,6 percenta) bude mať jedného europoslanca.
Po jednom eurposlancovi budú mať i Zväz ľavice (6,9 percenta) a Švédska ľudová strana vo Fínsku (6,4 percenta).
V Maďarsku vyhral Orbánov Fidesz
Maďarský občiansky zväz (Fidesz) premiéra Viktora Orbána jasne vyhral voľby do Európskeho parlamentu, kde bude aj naďalej dominantnou silou svojej krajiny.
Konzervatívne nacionalistické zoskupenie získalo vyše 52 percent hlasov a opozičné strany nechalo ďaleko za sebou. Najúspešnejšou z nich je ľavicová Demokratická koalícia, ktorá má po sčítaní takmer všetkých okrskov 16 percent hlasov.
Rétorika namierená proti imigrácii aj samotnej Európskej únii vyniesla Orbánovi podobný zisk ako pred piatimi rokmi. Podľa agentúry Reuters si však Fidesz polepší o jeden mandát a bude mu patriť 13 z 21 maďarských kresiel.
Otázkou je, či bude Fidesz naďalej patriť do radov európskych ľudovcov, ktorých frakcia podľa odhadov oslabí, alebo či sa pridá k inej europarlamentnej skupine.
Tretie miesto v Maďarsku patrí novej strane Momentum, ktorá získala takmer desať percent hlasov. Výrazne oslabili socialisti aj nacionalistický Jobbik, ktorí len mierne prekročili šesť percent.
Záujem voličov o európske voľby v Maďarsku podobne ako v ďalších stredoeurópskych krajinách vzrástol. K urnám sa ich dostavilo takmer 42 percent, čo je najviac od vstupu krajiny do EÚ.
Británia hlási prepad hlavných strán, uspel Farage
Eurovoľby v Británii by mohli byť prvými voľbami na celoštátnej úrovni, v ktorých obe hlavné politické strany skončia až za prvými dvoma priečkami. Stanica BBC po ohlásení výsledkov z prvých obvodov predpovedá, že zvíťazí Strana pre brexit europoslanca Nigela Faragea a že druhí budú proeurópski Liberálni demokrati. Až za nimi by skončila opozičná Labouristická strana a vládni konzervatívci.
Presné rozdelenie 73 britských mandátov v Európskom parlamente bude známe až v pondelok ráno, lebo čísla z jednotlivých volebných obvodov sa musia zlúčiť do výsledkov v 12 väčších regiónoch, podľa ktorých sa kreslá prideľujú.
Konečný výsledok už vyhlásil severovýchod Anglicka, pričom dva z troch tunajších mandátov berie Strana pre brexit, ten zostávajúci labouristi.
Víťazstvo socialistov v Španielsku
Eurovoľby v Španielsku sa skončili veľkým víťazstvom úradujúceho premiéra Pedra Sáncheza. Jeho vládnuci socialisti s výrazným náskokom porazili opozičných konzervatívcov, informovala agentúra AFP.
Po zrátaní vyše 85 odovzdaných hlasov, odovzdaných v nedeľňajších eurovoľbách, vedie Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) so ziskom takmer 33 percent hlasov.
Na druhom mieste je konzervatívna Ľudová strana s vyše 20 percentami, oznámila hovorkyňa vlády Isabel Celaaová.
Vládni socialisti uspeli vo voľbách do EP aj v susednom Portugalsku. Podľa odhadov získala strana premiéra Antónia Costu približne 32,5 percenta hlasov. Stredopravú opozíciu podporilo 22,9 percenta voličov, píše agentúra AP.
V Poľsku Kaczyński porazil opozíciu
Poľská vládna strana Právo a spravodlivosť Jaroslawa Kaczyńského vyhrala nedeľné voľby do Európskeho parlamentu.
Podľa výsledkov, ktoré dnes ráno zverejnila štátna volebná komisia po sčítaní takmer 96 percent hlasov, konzervatívna a nacionalistická formácia získala 46,01 percenta hlasov, zatiaľ čo opozičná Európska koalícia 37,9 percenta.
Výsledky podľa televízie TVN 24 ukázali rozdelenie krajiny: západ hlasoval za opozíciu, východ - s výnimkou Varšavy - ovládla vládna strana.
Pohroma pre Wildersa v Holandsku
Sociálnodemokratická Strana práce (PvdA), ktorej členom je aj kandidát európskych socialistov na funkciu predsedu budúcej Európskej komisie Frans Timmermans, zvíťazila v Holandsku.
Získala 19 percent hlasov a v EP bude mať šesť z 26 europoslancov prináležiacich Holandsku, uviedla v noci na pondelok agentúra APA.
Vládnuca Ľudová strana za slobodu a demokraciu (VVD) premiéra Marka Rutteho skončila druhá so ziskom 14,6 percenta hlasov a štyroch mandátov.
Za ňou nasleduje Kresťanskodemokratická výzva (CDA), ktorej odovzdalo hlasy 12,1 percenta voličov (štyri mandáty).
Pohromou boli tohtoročné voľby pre pravicového populistu Geerta Wildersa, ktorého Strana slobody (PVV) pred piatimi rokmi dostala 13,2 percenta hlasov, no tentoraz sa prepadla na 3,5 percenta; aby získala jeden mandát, musí čakať na brexit.