Počet fajčiarov vo svete neklesá uspokojivým tempom. Ako vlani na jeseň informovala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), na svete je stále odhadom 1,3 miliardy ľudí, ktorí holdujú tabaku. Od roku 2005, kedy WHO začala uplatňovať medzinárodný dohovor o kontrole tabaku, sa ich počet znížil o 2,6 percenta. Za posledných 5 rokov sa pokles spomalil na 1,5 percenta.
Pesimisticky vyznieva aj štatistika úmrtí. Fajčenie má každým rokom za následok až 8 miliónov obetí na svete. Predpokladá sa pritom, že úmrtia budú ďalej pribúdať vzhľadom na populačný boom i na fakt, že cigarety zabíjajú pomaly a ich smrtiaci účinok sa dostavuje s oneskorením.
Pomohli dane?
Štáty po celom svete sa dlhodobo snažia rôznymi spôsobmi bojovať proti fajčeniu, najčastejšie sa pritom používa zvyšovanie daní, zákazy a zdravotné varovania. Nie všade to funguje. Špeciálne nie v Európe, ktorá patrí k regiónom s najvyššou mierou fajčenia. Vo väčšine krajín Únie už dane presiahli viac ako 70 – 80 % z ceny cigariet a rastú ďalej. Stále však fajčí až štvrtina obyvateľov Únie. Závislosť je jednoducho silnejšia ako reakcia fajčiarov na nárast cien.
Aj mierny pokles fajčenia v posledných rokoch možno podľa analytikov pripísať skôr prirodzenému vývoju ako rastu cien. Stále viac ľudí sa snaží žiť zdravšie a uvedomujú si riziká fajčenia bez ohľadu na výšku daní a konečnú cenu cigariet. To platí najmä pre ľudí s vyšším príjmom.
Na druhej strane zvyšovanie daní najviac dolieha na nízkopríjmové skupiny ľudí s nižším vzdelaním, ktorí sú často závislí a fajčenie im stále viac vyprázdňuje peňaženky. Obzvlášť to platí v dnešnej situácii poznačenej rekordnou infláciou.
Podľa prieskumu Závislosti inak, ktorý na vzorke 14 661 respondentov zrealizovali regionálne noviny MY, je dnes fajčenie dokonca drahším zlozvykom ako holdovanie alkoholu. Priemerný fajčiar minie za cigarety okolo 73 eur mesačne, no pri spotrebe dvoch krabičiek to môže byť aj 240 eur.
Ideálny svet neexistuje
Boj s fajčením komplikuje podľa expertov intenzita závislosti od nikotínu, ktorú prirovnávajú k najsilnejším návykovým látkam ako heroín či kokaín. Podľa skúseností z praxe dokážu s fajčením skoncovať len asi štyria zo 100 fajčiarov. V posledných rokoch sa preto okrem tradičného boja proti fajčeniu skloňuje aj nový prístup, zameraný na riešenie zdravotných dopadov fajčenia. Ide o princíp nazývaný znižovanie rizika, z angl. harm reduction, ktorý sa uplatňuje aj pri liečbe závislostí oddrog či alkoholu.
Tento prístup upúšťa od idealistického videnia sveta bez návykových látok a snaží sa pomôcť ľuďom, ktorí by inak pokračovali vo svojej závislosti a škodili tak sebe i okoliu. V prípade fajčenia sú zdravotné rizika priamo spojené s doteraz prevažujúcim spôsobom konzumácie tabaku, teda fajčením klasických horiacich cigariet. Cigaretový dym totiž obsahuje až sedemtisíc toxických látok, ktoré sa uvoľňujú v procese horenia, a ich vdychovanie je hlavnou príčinou vzniku rakoviny a ďalších ochorení.
Preto sa v posledných rokoch stále viac uplatňujú nové a menej rizikové formy prijímania nikotínu, ktoré odbúrali proces horenia – najmä elektronické cigarety a zahrievaný tabak. Teda podobne, ako nevdychujeme dym z horiacej pneumatiky alebo nekonzumujeme spálené mäso z grilu, ani fajčiari nemusia vdychovať dym, pokiaľ chcú prijímať nikotín.
Širšie uplatnenie novej stratégie by podľa expertov pomohlo vytlačiť cigarety zo spoločnosti a zachrániť tak množstvo životov po celom svete. „Existujú presvedčivé dôkazy, že výrobky bez dymu sú oveľa menej škodlivé ako cigarety a že môžu pomôcť nielen jednotlivcom, ale vytlačiť fajčenie aj na úrovni populácie. Stratégia znižovania rizika môže zabrániť miliónom úmrtí súvisiacich s fajčením,“ uvádza sa v liste, ktorý vlani adresovala viac ako stovka expertov z oblasti verejného zdravia organizácii WHO v snahe zmeniť jej odmietavý postoj k novým alternatívam cigariet.
Česko: je to správna cesta
„Prístup, ktorému hovoríme harm reduction, minimalizácia škôd a rizík, predstavuje jedinú racionálnu politiku. Úplná abstinencia je síce ideál, nulové riziko, ale nie je dostupné pre všetkých,“ uviedol pre české médiá Jindřich Vobořil, medzinárodne uznávaný odborník na závislostí, ktorý bol vo februári po druhý raz menovaný vládou za národného protidrogového koordinátora.
To, čo podľa neho v boji s fajčením funguje najviac, vôbec nie sú vládne opatrenia, ale „akcia zospodu“. Krajinám, ktoré sa vydali cestou znižovania rizika, sa podľa neho podarilo výrazne znížiť počet najrizikovejších fajčiarov. Preto skôr, ako sa snažiť o abstinenčnú politiku, sa prikláňa k uplatneniu menej rizikových alternatív.
V Británii na predpis
Podpora alternatív prináša výsledky vo Veľkej Británii a v ďalších krajinách. V Spojenom kráľovstve ešte v roku 2000 konzumovalo tabak až 35 % populácie, v súčasnosti je to 14 %. Za týmto výsledkom, okrem opatrení v oblasti prevencie a odvykania, stojí aj podpora menej rizikových produktov.
Vládna autorita v oblasti zdravia Public Health of England dlhodobo povzbudzuje fajčiarov k prechodu na alternatívy a deklaruje, že zdravotné riziká elektronických cigariet sú o 95 % nižšie ako u klasických cigariet.
Elektronické cigarety v súčasnosti poskytujú fajčiarom miestne samosprávy v rámci svojich programov na odvykanie od fajčenia.
Británia chce zároveň ecigarety medicínsky licencovať. Minister zdravotníctva Sajid Javid vlani oznámil, že umožní výrobcom, aby svoje produkty predložili na posúdenie vládnej agentúre pre reguláciu liekov (MHRA) a tie, ktoré prejdú schválením, budú môcť následne lekári predpísať svojim pacientom ako pomoc na odvykanie od fajčenia.
Nový Zéland: Alternatívy bez reštrikcií
Vaping, ako sa používanie alternatív slangovo nazýva, je súčasťou stratégie boja s fajčením aj na Novom Zélande, kde sa miera fajčenia pohybuje okolo 9 %. Ten sa nedávno zviditeľnil revolučným návrhom boja proti fajčeniu, keď chce každým rokom zvyšovať legálny vek pre nákup cigariet, aby sa k nim dnešné deti nikdy nedostali. Premiérka vtedy pre médiá uviedla, že vapingu sa žiadne reštrikcie nedotknú, pretože ide o nástroj pomoci fajčiarom. Skôr sa plánuje zamerať na programy prevencie mladistvých.
Vo Švédsku sa namiesto e- cigariet v posledných desaťročiach rozšírilo používanie inej alternatívy – tzv. snusu. Ide o tabakové vankúšiky, ktoré sa vkladajú do úst. V krajine sa miera fajčenia drží okolo piatich percent a ochorenia spojené s fajčením sa tam podarilo výrazne znížiť.