Chronológia americko-iránskeho konfliktu od roku 1979

- február 1979 - Revolúcia vedená ajatolláhom Chomejním zvrhla iránskeho šacha Muhammada Rezu Páhlavího a vytvorila sa Islamská republika,
- 4. november 1979 - iránski ozbrojenci prepadli veľvyslanectvo USA v Teheráne, kde zajali na 444 dní množstvo rukojemníkov. Pokus americkej armády o ich oslobodenie vyslaním špeciálneho komanda sa nezdaril pre haváriu vrtuľníka. Tento neúspech vyústil v nezvolenie prezidenta Jimmyho Cartera na druhé funkčné obdobie na jeseň 1980. Novým prezidentom sa stal republikán Ronald Reagan,
- 7. apríl 1980 - USA prerušili s Iránom diplomatické vzťahy,
- september 1980 - iracký prezident Saddám Husajn využíva porevolučný chaos v susednom Iráne a začína vojnu so svojím východným susedom. Počas osemročnej vojny USA podporovali Irak. Osobitný vyslanec R. Reagana a súčasný americký minister obrany Donald Rumsfeld sa v roku 1983 tajne stretol so S. Husajnom,
- november 1986 - začiatok aféry "Irán-Contra". Po tajných dodávkach zbraní Iránu únoscovia v Libanone prepustili na slobodu amerických rukojemníkov v Libanone. Zisk za predaj zbraní USA poukázali pravicovým rebelom Contra v Nikarague. V dôsledku prezradenia týchto udalostí musel v roku 1987 odstúpiť vtedajší šéf CIA William Casey,
- 3. júla 1988 americká fregata Vincennes zostrelila nad Perzským zálivom iránsky Airbus s následkom 290 obetí na životoch,
- február 1993 - prvý atentát na Svetové obchodné stredisko v New Yorku. USA obvinili Irán zo spoluúčasti,
- júl 1994 - iránski agenti uskutočnili teroristický útok na Židovské centrum v Buenos Aires s následkom 96 obetí na životoch. USA a Izrael obvinili zo zodpovednosti za útok iránsku vládu,
- jún 1995 - USA vyhlásili úplné obchodné a finančné embargo proti Iránu,
- jún 1996 - americký Kongres uvalil sankcie na všetky americké a zahraničné firmy obchodujúce s iránskou ropou alebo investujúce v Iráne,
- marec 2000 - zmiernenie obchodného embarga. Do USA sa môžu z Iránu dovážať kaviár a pistácie,
- 7. marca - americký prezident Bill Clinton sa zúčastnil na prejave iránskeho prezidenta Muhammada Chatámího na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku,
- marec 2001 - USA predĺžili obchodné embargo uvalené na Irán,
- 11. september 2001 - Irán odsúdil teroristické útoky na USA,
- 30. januára 2002 - americký prezident George W. Bush zaradil Irán do skupiny "darebáckych" štátov, ktoré spolu s Irakom, Severnou Kóreou a ďalšími krajinami tvoria "os zla"
- 7. februára 2002 - najvyšší iránsky duchovný predstaviteľ ajatolláh Ali Chameneí vyhlásil, že USA nenávidí nielen iránsky ľud, ale celý svet nenávidí arogantný a pokrytecký utláčateľský režim, ktorý reprezentujú USA,
- 11. februára 2002 - v iránskych mestách sa uskutočnili veľké protiamerické demonštrácie,
- 2003 - iránska vláda vyhlásila, že je znepokojená obkľučovaním Iránu rozmiestnením amerických vojsk v Afganistane a Iraku
- Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) so sídlom vo Viedni ako špecializovaný orgán OSN požaduje, aby Irán ratifikoval Dodatkový protokol k Zmluve o nešírení jadrových zbraní a súhlasil s inšpekciami MAAE na svojom území,
- 2004 - USA obvinili Irán z klamania medzinárodného spoločenstva a z uskutočňovania tajného programu na výrobu atómových zbraní,
- 2004 - 2005 - americké výzvedné lietadlá opakovane narušili iránsky vzdušný priestor,
- 17. január 2005 - americký prezident George W. Bush nevylúčil možnosť vojenskej operácie proti Iránu, ak Teherán nebude ústretovejší voči požiadavkám medzinárodného spoločenstva v otázke svojho jadrového programu, správy tlače o údajnom pôsobení amerických špeciálnych kománd na území Iránu, ktoré tam majú vytypovať ciele pre pripravujúci sa americký útok.