Pre budúci rok ste zmenili obchodnú politiku elektrární...
-- Áno, principiálne. Chceme sa správať ekonomicky. Čo najväčšie množstvo elektriny chceme vyrábať na našich najlacnejších zdrojoch a umiestňovať ju na domácom trhu. Ak sme až 30 % elektriny doteraz umiestňovali v zahraničí, nebolo to veľmi efektívne.
Je teda možné, že vyrobíte na budúci rok menej elektriny, ako tento rok?
-- Môže sa to stať, rozhodujúci pre nás bude hospodársky výsledok. Predovšetkým chceme efektívnejšie vyrábať. Objem výroby závisí aj od predaja do zahraničia a ten od kapacity cezhraničných profilov.
Z pohľadu uzavretých kontraktov na budúci rok, udržali ste objem predaja elektriny pre domácich odberateľov?
-- Presvedčili sme našich rozhodujúcich obchodných partnerov -- distribučné spoločnosti, aby našli optimum medzi svojím dovozom a využitím domácich zdrojov. Príliš vysoký dovoz elektriny nielen zhoršuje postavenie Slovenských elektrární, ale aj zdražuje podporné služby. (Tie elektrárne pokrývajú na 95 percent -- pozn. red.) Partneri to pochopili. Preto na budúci rok budeme predávať viac elektriny ako tento. Východoslovenská energetika pokryje svoje potreby len od nás, klesol dovoz Stredoslovenskej energetiky a na rovnakej úrovni zostal odber Západoslovenskej energetiky. To priaznivo ovplyvnilo cenu podporných služieb.
Práve podporné služby na budúci rok zostávajú problémom. Tvrdíte, že vo finančnom rámci ako ho stanovil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), nie je možné ich naplniť. Lenže inde sú podporné služby lacnejšie...
-- Úradu nezazlievam snahu o zlacnenie podporných služieb. Naše tepelné elektrárne, ktoré poskytujú väčšinu týchto služieb, však pracujú s drahším uhlím ako české elektrárne. Máme dosť argumentov, aby sme preukázali, že rámec pre podporné služby, ako ho definoval ÚRSO, nepokrýva všetky náklady. Preto ich bude treba poskytovať aj z drahších zdrojov. Očakávam, že v druhom polroku sa ukáže, že naozaj zostane na podporné služby málo peňazí, a potom úrad prehodnotí svoje rozhodnutie. Nemyslím si, že by to rozkolísalo cenu elektriny.
Odborníci tvrdia, že podporné služby možno poskytovať za menej peňazí, ak by sa zmenil prístup Slovenského energetického dispečingu -- patrí štátnej spoločnosti SEPS...
-- Doteraz pre dispečing nebola priorita hospodárnosť pri nasadzovaní zdrojov. Stačilo, keď zabezpečili stabilný chod sústavy. Stávalo sa, že vo Vojanoch bežali štyri alebo päť blokov a jadrové zdroje sme museli regulovať. Nová legislatíva mení podmienky aj pre dispečing. Verím, že s jeho ľuďmi nájdeme dohodu.
Je pravda, že v dva bloky v Mochovciach nemôžu poskytovať sekundárnu reguláciu?
-- Počítame v našom investičnom programe s tým, aby sme v Mochovciach dobudovali reguláciu. Myslím, že sa to podarí v roku 2006. Teraz máme rozpracovanú veľkú investíciu v elektrárni V2 -- zvýšenie jadrovej bezpečnosti. Ide tu aj o zvýšenie seizmickej odolnosti. Jej celkový objem je 10 miliárd korún a bude trvať štyri roky. Zároveň sa zvýši výkon bloku o 10 percent.
Stále nie sú vidieť aktivity vašej spoločnosti smerujúce k získavaniu veľkoodberateľov. Prečo?
-- My ako dominantný výrobca elektriny nevieme poskytnúť veľkým zákazníkom lepšie podmienky ako distribučky. Je to zapríčinené regulačným rámcom. Pri ňom je dôležité, aj aby každý subjekt v energetickom reťazci výroba -- prenos -- distribúcia mal primerané podmienky. Závisí to od politiky, ktorú robí ÚRSO. Myslím, že dnes nie sú tieto podmienky primerané.
Úrad pre budúci rok stanovil poplatky za využitie hydroenergetického potenciálu pre Štátny vodohospodársky podnik. Čo to pre vás znamená?
-- Doteraz sme platili ročne 280 miliónov korún a na budúci rok podľa rozhodnutia ÚRSO to bude 700 miliónov. Prekvapilo nás to, lebo pri rokovaniach s vodohospodármi žiadali zvýšenie na 450 mil. ročne. Na náš zisk to určite bude mať negatívny vplyv.
Už sa prejavili nejaké výsledky súčasnej reštrukturalizácie riadenia spoločnosti?
-- Vyriešili sme cash flow a dosahujeme kladné hospodárske výsledky. Znižujeme stavy, ovplyvňujeme náklady a zavádzame procesné riadenie. Jej cieľom je dosiahnuť štandardnú výkonnosť, aby sme boli porovnateľní s inými spoločnosťami v Európe.
Má zmysel v nej pokračovať? Veď predstavy strategického investora -- Enelu -- môžu byť iné. Čo ak bude chcieť po podpise transakčných dokumentov hovoriť do reštrukturalizácie?
-- Je pochopiteľné, že ten, kto kupuje väčšinový podiel, chce mať dostatok informácií. Samozrejme, budeme na pracovnej úrovni komunikovať s investorom. Nakoniec Enel dostal všetky informácie vrátane investičných plánov v rámci due diligence. Najhoršie by bolo, keby sme v reštrukturalizácii nepokračovali.
V rámci reštrukturalizácie ste už v lete outsourcovali strážnu službu. Založili ste novú spoločnosť pre ochranu elektrární. Prečo ste radšej nepresadili do atómového zákona, aby jadrové zdroje chránila štátna polícia, ako je to v ČR?
-- Rokoval som o tom, ale rezort vnútra má na takéto činnosti nedostatok zdrojov. Viem, že pri určitých krízových stavoch by vnútro aj tak muselo prevziať zodpovednosť... Vyčlenenie ochrany má výhodu v tom, že sa ľahšie sledujú náklady. Doteraz to bolo ťažké, lebo to bolo rozptýlené na viacerých závodoch. K spoločnosti Ochrana mienime pričleniť aj hasičov.
Ako skončí hospodárenie Slovenských elektrární v roku 2004?
-- Ukončíme ho s kladným hospodárskym výsledkom, vyšším ako za minulý rok.
Nepomohlo vám aj k lepším tohoročným výsledkom oslabenie dolára, ako aj posilnenie koruny oproti euru? Veď mnohé úvery máte v týchto menách?
-- To síce malo vplyv na výsledok, ale bez reštrukturalizácie úverov, ktorá principiálne rieši cash flow, by sme to nedosiahli. Znižujeme úverovú zaťaženosť. Ďalší priaznivý faktor je reštrukturalizácia riadenia firmy. Tá spôsobila, že sa nám podarilo dostať pod kontrolu náklady.
Návrh energetickej politiky, ktorý si osvojilo ministerstvo hospodárstva, pochádza od vašich ľudí. Preferuje sa tu jadrový variant rozvoja...
-- Je prirodzené, že naši ľudia vychádzajúc z analýzy energetického prostredia navrhli túto politiku. Nech niekto prezentuje iné riešenie. Ak sa ukáže, že je rovnako dobré, alebo lepšie, nebudeme sa brániť, aby sa dostavali iné zdroje, povedzme využívajúce alternatívne primárne energetické zdroje. Nikto ich však neponúkol. Je možné, že strategický investor ich prehodnotí. Únia však žiada od energetík svojich členov, aby zabezpečili energetickú stabilitu.
Zdá sa, že rozvoj slovenskej energetiky je možný aj výstavbou elektrární na plyn, Taliani s tým majú skúsenosti. A Enel -- nádejný strategický investor -- je práve z Talianska. Vláda v rámci udržania produkčných kapacít vašej spoločnosti chce, aby Enel neopustil jadrovú cestu rozvoja...
-- Máme zdroje na plyn vo Vojanoch, tam je šesť takýchto blokov. Ale nevyužívame ich, lebo sú náročné na vstupy -- cena zemného plynu je vysoká. Ak by niekto hovoril o paroplyne, kde je lepšie využitie energie plynu, takýto projekt bol ohlásený v Malženiciach. Hoci je za tým zahraničný investor, neuskutočnil sa, lebo návratnosť tu nevychádza.
Na Slovensku hrozí veľký výpadok elektrárenských výkonov -- až 1 700 MW. Dostavba Mochoviec ho celý nerieši -- iba 880 MW. Treba znova pripomenúť, že do 3. a 4. bloku sa už niečo preinvestovalo. Je tu aj problém elektrárne Nováky, ktorá spaľuje domáce uhlie. Eurolegislatíva akceptuje uprednostnenie spaľovania domáceho uhlia. Pamätá sa na to v novom energetickom zákone. Najdôležitejšie je dopredu správne odhadnúť efektívnosť investícií. Cena elektriny v základnom zaťažení ide hore, za posledný rok sa zvýšila asi o 30 percent.
Začnete už vyčleňovať elektrárenský majetok na Gabčíkove?
-- Začneme, ale musí to byť v súlade s legislatívou. Ide o to, aby sa po vyčlenení hydroelektráreň spätne prenajala spoločnosti, čím by sa vybilancoval úbytok majetku a prínosy z prenájmu. Rozhodujúce je, aby naša spoločnosť vyčlenením nebola poškodená, veď elektrárne prispeli k tomu, aby sa dielo vybudovalo.
Je pravda, že ešte nebolo vyrovnané Združenie Dunaj?
-- Áno. Keď som sem prišiel, prekvapilo ma, že také niečo ako toto združenie existuje.
Budúci strategický investor -- Enel nakoniec zobral na vedomie problém zmluvy s výkupom elektriny z bratislavského paroplynového cyklu. Spôsobilo to problém štátu pri návrhu transakčných dokumentov s Enelom. Čo sa s tým dá robiť?
-- Zdroj ako bratislavský paroplyn je vybudovaný na inú prevádzku, ako sa teraz využíva. Dlhodobá zmluva na dodávku elektriny pre nás nie je výhodná, ale majoritnému vlastníkovi (skupine Penta) zabezpečuje pokojný život. Viem si predstaviť inú prevádzku, pri ktorej by obe strany dosahovali porovnateľnú efektívnosť, ako sa dosahuje teraz a zároveň by sa prispelo k riešeniu problému podporných služieb. Sme prístupní tento problém riešiť ako celok. Teda aj problém predaja našich 10 percent akcií paroplynu.
Dostali ste už nejaký návrh od nového majiteľa?
-- Konštruktívny návrh sme nedostali.
Ďalšia nevýhodná zmluva je s hutníckou spoločnosťou Slovalco, v tomto prípade o predaji elektriny. Tam je možná náprava?
-- Nový energetický zákon nadväzujúci na eurosmernicu to umožňuje riešiť. Po uplynutí prechodného obdobia, teda v roku 2006, sa v energetických kontraktoch musí skončiť uprednostňovanie jedného subjektu na úkor druhého. Preto očakávam, že na medzinárodnej úrovni, spolu s nórskym investorom a štátom, budeme hľadať riešenie.
A čo zmluva o predaji elektriny pre huty zo skupiny OFZ?
-- Dlhodobú dodávku elektriny pre kombinát Široká, ktorú uzavreli moji predchodcovia, sme dali na súd, aby rozhodol rozpor v zmluve a mohli sme ju nahradiť novou, štandardnou zmluvou. Som presvedčený, že sme v práve.
Vraj ste mali problémy pri nákupe čierneho uhlia a nakoniec ste ho kúpili draho, čo je na tom pravda?
-- Prevádzka Elektrárne Vojany patrí k našim najdrahším zdrojom. Považujeme ju za vynútenú výrobu pre poskytovanie podporných služieb. Cena čierneho uhlia za posledné dva roky stúpla viac ako o 100 percent. V takejto situácii je ťažké uzatvárať dlhodobé zmluvy na jeho nákup, aj keď sme sa cez výberové konania o to snažili. Preto sme tento rok museli riešiť krízový stav, ktorý vznikol tým, že dodávatelia neboli schopní doviezť už kontrahované uhlie. Pre budúcnosť budeme hľadať mechanizmus aktualizácie cien uhlia podľa situácie na komoditnej burze. Uhlie s Ruska vychádza lacnejšie ako z Poľska alebo z Ostravy.