Vyššia ochrana zamestnancov, a to aj pred "neodôvodneným prepúšťaním". Túto ideu novely Zákonníka práce potvrdila aj jeho posledná verzia, ktorú včera zverejnilo ministerstvo práce.
Ak by prešla bez zmien tak vládou, ako aj parlamentom, zamestnávatelia si budú musieť pripraviť peniaze na viaceré novinky: obmedzenie zamestnávania živnostníkov, menej nadčasov či povinnosť vyplatiť odstupné, aj keď pracovníkovi ubehla celá výpovedná lehota, ale prepustený bol pre organizačné zmeny.
Nie všetky opatrenia však nahrávajú zamestnancom, zákonník im napríklad prináša povinnosť zaplatiť zamestnávateľovi "pokutu" vo výške mesačnej mzdy, a to vtedy, ak odíde ešte počas výpovednej lehoty.
Nový pracovný kódex podľa dôvodovej správy ministerstva "nebude mať negatívny dosah na štátny rozpočet a na ostatné verejné rozpočty, nemá vplyv na zamestnanosť, tvorbu pracovných miest, hospodárenie podnikateľskej sféry, obyvateľstvo, ani dosah na životné prostredie". Napríklad tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták však v ankete HN tvrdí, že "poškodí podnikateľské prostredie, znepružní trh práce a bude mať negatívny dosah na zamestnávanie ľudí najmä v slabších regiónoch".
Niektoré zmeny nie sú ešte definitívne. Doterajších 250 nadčasových hodín ročne sa možno zníži o stovku na 150. Nie je to však isté, keďže novela sa bude pripomienkovať v dvoch alternatívach. Druhou je ponechanie nadčasov na súčasnej úrovni.
"Po pripomienkovacom konaní uvidíme, ktorú z alternatív predložíme do vlády. Necháme všetkých vyjadriť sa," povedala štátna tajomníčka ministerstva práce Emília Kršíková. Podobnú alternatívu zaviedlo ministerstvo pri povinnosti zamestnávateľa platiť mzdu jednému odborovému funkcionárovi na 250 zamestnancov a ďalším na každých 750 zamestnancov. Druhá alternatíva predstavuje zachovanie súčasného stavu, keď zamestnávateľ túto povinnosť nemá. Dve možnosti navrhuje ministerstvo pri dojednávaní kolektívnej zmluvy. V prípade, že je v podniku viac odborových organizácií, právo dojednať kolektívnu zmluvu má tá väčšia. Prípadne združenie tých, ktoré majú viac členov, ak sa rozhodnú vystupovať spoločne. Ministerstvo navrhuje ako ďalšiu možnosť hlasovaním zamestnancov vysloviť dôveru jednej z organizácií. Tá by potom zastupovala pri dojednávaní tripartitného dohovoru všetkých zamestnancov.
Silnejšie odbory
Ochranu zamestnancov by mali posilniť aj nové právomoci odborov. Tie budú musieť súhlasiť so zmenami v normách práce. Ak firma súhlas nedostane, zmenu nebude môcť vykonať.
"Jednostranné zvyšovanie noriem vyvoláva tlak na psychiku zamestnanca. Čo zle vplýva i na jeho celkový výkon," odôvodnil tento návrh v minulosti pre HN viceprezident Konfederácie odborových zväzov SR Vladimír Mojš.
"Mimo zákona" by sa mali dostať aj takzvaní živnostníci z donútenia. Ide o prípady, keď firma dotlačí zamestnanca do toho, aby prešiel na živnosť, napríklad kvôli zníženiu platených odvodov. "Takýmto spôsobom sa zamestnanci menia na podnikateľov, a to aj napriek skutočnosti, že nedochádza k naplneniu základných charakteristík podnikania," odôvodňuje ministerstvo.
Podobný charakter má aj obmedzenie pracovného pomeru na určitý čas. Ten bude po novom možné dohodnúť maximálne na tri roky a ak sa budú takéto úväzky opakovať, bude zakázané uplatňovať pri nich skúšobnú lehotu.
V niektorých prípadoch návrh necháva výnimky. Napríklad pri podnikoch s menej ako desiatimi zamestnancami, pri sezónnych prácach, pri umeleckej činnosti, pri výskumnej práci, pri zastupovaní v prípade materskej dovolenky a podobne.
Na druhej strane, obnoviť by sa mali dohody o pracovnej činnosti. Tie budú obmedzené maximálne na desať hodín týždenne.
Zmeny v Zákonníku práce
- obmedzenie reťazenia pracovných pomerov
- obmedzenie práce na živnosť
- obmedzenie práce nadčas
- pracovná pohotovosť sa má počítať za prácu
- znovuzavedenie dohody o vykonaní práce