Vláda SR na svojej 116. schôdzi, 19. novembra 2005, prerokovala a vzala na vedomie Správu o stave vysokého školstva za rok 2003.
Predložená správa obsahuje ucelený pohľad na verejné vysoké školy. Vychádza z údajov, ktoré vysoké školy uviedli vo svojich výročných správach o činnosti a výročných správach o hospodárení za rok 2003, ďalej z oficiálnych štatistických údajov a z údajov, ktoré má Ministerstvo školstva SR k dispozícii v rámci svojej koordinačnej činnosti.
V správe sa využívajú aj poznatky získané na pravidelných stretnutiach ministra školstva so Slovenskou rektorskou konferenciou, Radou vysokých škôl, Študentskou radou vysokých škôl a Klubom dekanov.
Správa o činnosti verejných vysokých škôl v roku 2003
Správa obsahuje informácie zamerané na plnenie hlavných úloh verejných vysokých škôl v roku 2003. Člení sa na informácie týkajúce sa:
* vysokoškolského vzdelávania,
* vedy a techniky na vysokých školách,
* rozvoja vysokých škôl,
* systému sociálnej podpory študentov vysokých škôl.
Vysokoškolské vzdelávanie
Kalendárny rok 2003, ktorý je predmetom tejto správy, zahŕňa druhú časť akademického roku 2002/2003 a prvú časť akademického roku 2003/2004. Pretože základnou časovou jednotkou vo vysokom školstve je akademický rok, niektoré údaje, o ktorých správa hovorí, sa uvádzajú osobitne za každý z týchto akademických rokov.
Študenti
V akademickom roku 2002/2003 študovalo na verejných vysokých školách v SR v prvom a druhom stupni vysokoškolského vzdelávania 136 922 študentov, z toho v dennom štúdiu 97 932 študentov a v externom štúdiu 38 990 študentov. V akademickom roku 2003/2004 to bolo celkovo 142 253 študentov, z toho v dennom štúdiu 97 759 študentov a v externom štúdiu 44 494 študentov. Medziročný nárast predstavuje 5 331 študentov, v dennom štúdiu nastal pokles o 173 študentov. Pri hodnotení tejto skutočnosti je však potrebné vziať do úvahy, že v dôsledku prechodu z 8-ročnej základnej školy na 9-ročnú, ktorého posledná etapa sa realizovala v školskom roku 1999/2000, bol počet maturantov v roku 2003 nižší ako v roku 2002.
V treťom stupni vysokoškolského vzdelávania, teda v doktorandskom štúdiu, študovalo v akademickom roku 2002/2003 na verejných vysokých školách v SR 8 530 študentov, z toho v dennej forme 2 067 študentov a v externej forme 6 463 študentov. V akademickom roku 2003/2004 to bolo celkovo 9 217 študentov, z toho v dennej forme 2 295 študentov a v externej forme 6 922 študentov.
Prijímacie konanie
V akademickom roku 2002/2003 bolo do prvých ročníkov vysokých škôl zapísaných celkove 35 031 nových študentov, čo predstavuje 39,8 % populácie 18-ročných. Z toho bolo 26 974 nových študentov dennej formy štúdia, čo predstavuje 30,6 % populácie 18-ročných. V akademickom roku 2003/2004 bolo do prvých ročníkov vysokých škôl zapísaných celkove 39 207 nových študentov, čo predstavuje 44,6 % populácie 18-ročných. Z toho bolo 24 150 nových študentov dennej formy štúdia, čo predstavuje 27,5 % populácie 18-ročných.
V akademickom roku 2002/2003 si podalo prihlášky na vysokú školu 111 865 záujemcov o štúdium, v akademickom roku 2003/2004 to bolo 97 564 záujemcov o štúdium. Pokles súvisí s nižším počtom maturujúcich v roku 2003 a s demografickým vývojom. Pokles bol zaznamenaný najmä na vysokých školách a fakultách technického zamerania.
Počet podaných prihlášok prekračoval plánovaný počet na prijatie na ekonomických, humanitných, filozofických, právnických a umeleckých fakultách.
Sieť verejných vysokých škôl a ich fakúlt
Počas roku 2003 pôsobilo na Slovensku 19 verejných vysokých škôl. Na začiatku roku sa členili na 93 fakúlt. Počet fakúlt verejných vysokých škôl vzrástol počas roku 2003 o 3 fakulty (Teologická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku, Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Fakulta stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre).
Fakulty vysokých škôl boli lokalizované v 66 sídlach.
Niektoré vysoké školy mali rozvinutú sieť detašovaných pracovísk. Ich celkový počet presiahol 50.
Študijné odbory
Vysokoškolské štúdium v oboch akademických rokoch v roku 2003 prebiehalo ešte v študijných odboroch podľa predchádzajúcich predpisov. Štúdium sa uskutočňovalo v 268 študijných odboroch bakalárskeho štúdia a v 623 študijných odboroch magisterského, inžinierskeho a doktorského štúdia.
Učitelia vysokých škôl - vnútorná systemizácia
Rok 2003 bol rokom podstatných zmien dotýkajúcich sa vysokoškolských učiteľov. Do štádia praktickej aplikácie vstúpil jeden z nových prvkov zavedených do slovenského vysokého školstva novým zákonom o vysokých školách, a to vnútorná systemizácia miest vysokoškolských učiteľov. To znamená, že vysoké školy si v rámci samosprávnej pôsobnosti určili počty funkčných miest profesorov, docentov, odborných asistentov, asistentov a lektorov. Stanovenie vnútornej systemizácie je výlučnou kompetenciou vysokej školy (resp. fakulty - v závislosti od vnútorných predpisov). Cieľom zavedenia vnútornej systemizácie bolo:
* optimalizovať a sprehľadniť počty a štruktúru vysokoškolských učiteľov, najmä profesorov a docentov; jedným z cieľov optimalizácie bolo pomôcť vysokým školám pri vytvorení lepších platových podmienok pre vysokoškolských učiteľov na najdôležitejších pozíciách, teda pre profesorov a docentov,
* zaviesť do celého systému motivačné prvky: funkčné miesta profesorov a docentov sa obsadzujú (verejným) výberovým konaním a na dobu určitú,
* vytvoriť priestor pre mladých kvalitných docentov uchádzať sa o funkčné miesta profesorov.
Zákon uložil verejným vysokým školám zaviesť vnútornú systemizáciu ku dňu 1. januára 2003 a následne do tejto novej štruktúry zaradiť existujúcich vysokoškolských učiteľov. Zaradenie na funkčné miesta profesorov a docentov bolo možné len výberovým konaním, pričom zákon stanovil minimálne podmienky, ktoré uchádzač o takéto miesto musí spĺňať, a obmedzil čas, na ktorý je možné na základe jedného výberového konania obsadiť funkčné miesto profesora alebo docenta, a to na maximálne 5 rokov.
Verejné vysoké školy si v rámci vnútornej systemizácie vytvorili 11 555 miest vysokoškolských učiteľov, z toho 1 758 miest profesorov a 3 111 miest docentov. K 31. decembru 2003 mali vysoké školy obsadených 10 043 miest vysokoškolských učiteľov (86,9%), z toho 1 356 profesorov (76,6%) a 2 010 docentov (64,6%).
Činnosť Akreditačnej komisie
Pre úspešnú implementáciu reformy vysokého školstva, ako aj pre jeho úspešné fungovanie v ďalšom, je napĺňanie úloh Akreditačnej komisie kritickým faktorom.
Nová akreditačná komisia bola vymenovaná ku dňu 1. septembra 2002. Počas roku 2003 sa stretla sedemkrát. Zaoberala sa prípravou návrhov kritérií akreditácie, osnovou hodnotiacich správ pracovných skupín a pravidlami ich práce, harmonogramom a plánom činnosti komisie a pracovných skupín, posudzovaním pilotných projektov a pod. Posudzovala projekt a vyjadrovala sa k zriadeniu Univerzity J. Selyeho, k štátnemu súhlasu na pôsobenie dvoch súkromných vysokých škôl (Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, n. o., Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave), k návrhom na zriadenie šiestich fakúlt verejných vysokých škôl a k návrhom 211 študijných programov 1. až 3. stupňa.
Vysokoškolská veda a technika
Nevyhnutným predpokladom napĺňania poslania vysokej školy v oblasti vzdelávania, najmä v druhom stupni a v treťom stupni, je vedecký výskum. Preto sa výskumná činnosť pokladá za štandardnú súčasť aktivít každej vysokej školy. Pre výskumnú činnosť tvoriacu predpoklad vzdelávacej činnosti sa zavádza názov "špecifický výskum".
Jedným z cieľov ministerstva je podstatne zvýšiť úlohu vysokých škôl vo výskume a vývoji z hľadiska výskumného potenciálu Slovenska. Vysoké školy sa majú stať, tak ako je to vo viacerých rozvinutých krajinách, základom výskumného potenciálu krajiny.
V roku 2003 sa vysokoškolská veda a technika dostala do novej situácie nielen z hľadiska ustanovení nového zákona o vysokých školách, ale aj preto, že nový zákon o vede a technike otvoril vysokým školám ďalšie možnosti pre získanie podpory na svoje výskumné projekty.
Podprogram Vysokoškolská veda a technika
V rámci špecifického výskumu finančne pokrytého z programu Vysokoškolské vzdelávanie a veda objemom 638 652 tis. Sk boli ministerstvom podporované výskumné aktivity v piatich oblastiach, a to:
* v oblasti prevádzky a rozvoja infraštruktúry vysokoškolskej vedy a techniky,
* v oblasti základného výskumu prostredníctvom vnútornej grantovej agentúry VEGA,
* v oblasti výskumu pre rezort školstva prostredníctvom vnútornej grantovej agentúry KEGA,
* v oblasti aplikovaného výskumu,
* v oblasti medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce.
Rozvoj vysokého školstva
Zákon predpokladá pre vysoké školstvo existenciu základného programového dokumentu s názvom "Dlhodobý zámer vo vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti", ktorý vypracováva ministerstvo na päť až desať rokov.
Pre rok 2003 bol dlhodobý zámer ministerstva vyjadrený v koncepcii schválenej vládou v roku 2000, ktorá bola aj podkladom pre vypracovanie zákona.
Ministerstvo premietlo rozvojové zámery v oblasti vysokého školstva pre rok 2003 do osobitného usmernenia dotýkajúceho sa predkladania rozvojových projektov. Na rok 2003 boli vypísané nasledovné tematické oblasti pre rozvojové projekty:
* Zlepšenie podmienok pre používanie informačných technológií na vysokých školách,
* Inovácia a budovanie unikátnych pracovísk,
* Podpora efektívnosti doktorandského štúdia a kvalifikačného rastu mladých zamestnancov vysokých škôl.
Systém sociálnej podpory študentov a sociálnych služieb
V oblasti sociálnej podpory študentov a sociálnych služieb priniesol doterajší priebeh reformy podstatné zmeny, ale ich rozsah nemožno pokladať za dostatočný, a to ani v oblasti legislatívy, ani v oblasti reálnej podpory.
V roku 2003 pozostával systém sociálnej podpory študentov zo sociálnych štipendií a študentských pôžičiek poskytovaných Študentským pôžičkovým fondom. Sociálne služby boli reprezentované dotovanými stravovacími a ubytovacími službami a príspevkom na športové aktivity realizované prostredníctvom vysokoškolských telovýchovných jednôt a vysokoškolských športových klubov a kultúrne aktivity realizované prostredníctvom akademických súborov.
Sociálne štipendiá sa v roku 2003 pohybovali v rozsahu 800 - 2 500 Sk a štipendium bolo možné získať, ak mesačný príjem na jedného člena okruhu spoločne posudzovaných osôb nepresiahol 3 700 Sk. Náklady na sociálne štipendiá dosiahli v roku 2003 viac ako 201 000 tis. Sk. V roku 2003 štipendiá poberalo 10 072 študentov, čo predstavovalo 10,3 % denných študentov. Študenstský pôžičkový fond poskytol v roku 2003 pôžičky 5 601 žiadateľom. O pôžičky sa uchádzalo 6 054 žiadateľov. Celkový objem pôžičiek poskytnutých v roku 2003 dosiahol objem 117 000 tis. Sk.
Správa o hospodárení verejných vysokých škôl v roku 2003
Zmeny v oblasti hospodárenia vysokých škôl
Rok 2003 bol prvým celým kalendárnym rokom, počas ktorého verejné vysoké školy pôsobili v nových ekonomických podmienkach, ktoré boli dôsledkom ich transformácie z rozpočtových organizácií na organizácie typu "verejná vysoká škola".
Nový spôsob hospodárenia spočíva na viacerých zmenách, ktoré možno rozdeliť do troch skupín:
* prechod na viaczdrojové financovanie vrátane nového spôsobu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu,
* zmena v oblasti vzťahu vysokých škôl k majetku,
* prechod na rozpočtovanie výnosov a nákladov a na akruálne účtovníctvo.
Najvýraznejšou zmenou v prvej skupine je skutočnosť, že zákon už negarantuje vysokej škole pokrytie všetkých výdavkov potrebných na jej činnosť zo štátneho rozpočtu, ako to bolo, aj keď do značnej miery teoreticky, v čase, keď bola rozpočtovou organizáciou. Vysoká škola si je povinná časť finančných prostriedkov na svoju činnosť získať vlastnými aktivitami.
Záver
Nový spôsob hospodárenia verejných vysokých škôl znamená zásadnú zmenu podmienok, v ktorých pôsobia. Na jednej strane podstatne zvyšuje nároky na riadiacich pracovníkov a zodpovednosť za ich rozhodnutia. Na druhej strane však poskytuje vysokým školám podstatne viac priestoru na uplatnenie ich tvorivého potenciálu ako mali keď boli rozpočtovými organizáciami. Výsledky roku 2003 potvrdzujú, že vysoké školy začínajú tento priestor úspešne využívať.