Vláda SR na svojej 179. schôdzi, dňa 24. mája 2006, prerokovala a schválila Súhrnnú správu o druhom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii 1. 5. 2005 - 30. 4. 2006.
Predkladaný materiál nadväzuje na Správu o prvom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a poskytuje súhrnné informácie o tom, ako sa členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii celkovo odráža na dianí na Slovensku, čo sa týka politických, legislatívnych, hospodárskych i sociálnych aspektov.
Už k dátumu vstupu Slovenska do Európskej únie Slovenská republika prijala všetky záväzky, ktoré toto členstvo prinieslo a harmonizovala svoju legislatívu s právom Európskych spoločenstiev. Druhý rok členstva Slovenskej republiky v Európskej únii nepriniesol žiadne neočakávané zvraty v ktoromkoľvek z aspektov doprevádzajúcich štatút člena. Spustené procesy zapojenia a reprezentácie Slovenska na úrovni Európskej únie naďalej dokazujú svoju funkčnosť, menšie nedokonalosti sa postupne identifikujú a odstraňujú.
Aj druhý rok členstva sa niesol v znamení rokovaní o budúcom financovaní aktivít Európskej únie. Rozpočet Európskej únie na rok 2007 bude prvým rozpočtom EÚ v rámci novej finančnej perspektívy 2007 - 2013. V decembri 2005 dosiahnutá politická dohoda o novej finančnej perspektíve na roky 2007 - 2013 sa dá z hľadiska cieľov a zámerov Slovenskej republiky hodnotiť pozitívne. Daň z pridanej hodnoty bola uznaná ako oprávnený výdavok, znížila sa povinná miera spolufinancovania a bol zvýšený príspevok Európskej únie na odstavenie dvoch blokov jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Taktiež s tým súvisiace rokovania o Medziinštitucionálnej dohode možno z pohľadu Slovenska považovať za úspešné.
V roku 2005 oživená a zrevidovaná lisabonská stratégia vstúpila v druhom roku členstva do fáze implementácie. Slovenská republika, takisto ako ostatné členské štáty, vypracovala svoj Národný program reforiem a začala s realizáciou opatrení. Jarný summit Európskej rady potvrdil nastúpenú cestu smerom k znalostnej ekonomike. Rakúske predsedníctvo podnietilo diskusie ohľadne - v súčasnosti trochu v pozadí - trvalo udržateľného rozvoja a predstavilo revidovanú európsku stratégiu.
Slovenská republika už má vypracovaný návrh Národného strategického referenčného rámca, ktorý je základom čerpania prostriedkov z fondov Európskej únie v rokoch 2007 až 2013. Vzdelávanie a investície do vedy a výskumu v procese zabezpečenia ekonomického rastu a zvyšovania konkurencieschopnosti zastávajú nezastupiteľnú úlohu. Na programovacie obdobie 2007 - 2013 vláda Slovenskej republiky určila 3 strategické priority pre využívanie fondov Európskej únie, pričom dve z nich priamo súvisia s cieľom rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska - ide o 1. Inovácie, informatizácia a znalostná ekonomika a 2. Ľudské zdroje a vzdelávanie.
Slovenská republika pokračovala v čerpaní prostriedkov z fondov Európskej únie, ktoré sa začalo podstatne zvyšovať od 3. štvrťroka 2005. Dokonca v porovnaní 10 nových členských štátov na základe čerpania sa Slovenská republika ocitla na 4. mieste.
Z pohľadu energetiky je Spoločenstvo a taktiež Slovenská republika viac-menej závislé od zásobovania z nečlenských krajín. Obmedzenosť zdrojov, aj vzhľadom na krízu v zásobovaní plynom začiatkom roka 2006, vzrastá význam spoločnej koordinácie postupu v tejto oblasti, čo sa premietlo do nových legislatívnych návrhov a taktiež do novej energetickej politiky Spoločenstva. Vzhľadom na možné dopady na ekonomiku Slovenska je to oblasť, ktorej sa musí venovať pozornosť.
V oblasti vnútorného trhu, čo je jeden z nosných prvkov Spoločenstva, sa pozornosť zameriavala na návrh smernice o službách na vnútornom trhu. Smernica by v konečnom dôsledku mala prispieť k ustanoveniu určitých pravidiel pohybu služieb a odstráneniu niektorých obmedzení v ich pohybe. Napriek záujmu nových členských štátov spolu so Slovenskou republikou sa však nepodarilo udržať úplný pôvodný zámer smernice, celkovo však i schválenie pozmenenej smernice bude znamenať prínos v oblasti trhu so službami.
K 30. aprílu 2006 skončilo prvé dvojročné obdobie možnosti uplatňovania prechodného obdobia v oblasti voľného pohybu za prácou. Fínsko, Grécko, Portugalsko a Španielsko sa rozhodli otvoriť svoje pracovné trhy občanom EÚ-8. Najsilnejšie ekonomiky Únie si však svoje obmedzenia budú držať i počas nasledovných troch rokov. Slovenská republika naďalej aj po 1. 5. 2006 ponecháva pracovný trh otvorený voči občanom členských štátov EÚ/EHP a Švajčiarska
V oblasti zdaňovania bolo v uplynulom období na úrovni Európskej únie prediskutovávaných niekoľko legislatívnych úprav najmä v súvislosti s nepriamymi daňami, ktorých prijatie je i v záujme Slovenskej republiky. Ich prijatie sa odrazí i na legislatíve Slovenskej republiky, pričom sa očakáva ich pozitívny vplyv na podnikateľský sektor. Negatívny postoj si Slovenská republika uplatňuje pri myšlienke zavádzania Spoločného konsolidovaného základu dane spoločností a zdaňovania malých a stredných podnikov na základe domovského štátu.
Prostredníctvom financovania najmä z Kohézneho fondu, pokračoval pozitívny prínos členstva Slovenskej republiky v Európskej únii na oblasť dopravy, predovšetkým čo sa týka budovania a obnovy tranzitných koridorov - budovanie diaľnic, modernizácia železničných tratí a i. V oblasti životného prostredia nám finančné prostriedky z EÚ naďalej napomáhali okrem plnenia prijatých záväzkov najmä v budovaní environmentálnej infraštruktúry.
Neustále rastúci počet internetových pripojení a používanie nových technológií, ako sú napríklad mobilné telefóny si vyžiadali podniknutie určitých krokov na úrovni Spoločenstva, ktoré majú zabezpečiť vyššiu bezpečnosť, najmä pre deti, a zníženie rizika ich zneužitia. Slovenská republika môže vyťažiť zo svojho zapojenia do novej iniciatívy i2010, ktorej implementácia sa uskutoční najmä prostredníctvom regulačného rámca a finančných nástrojov na podporu investícií do výskumu.
Splnenie konvergenčných kritérií je podmienkou vstupu Slovenska do eurozóny (k 1. januáru 2009). Počas druhého roka členstva sa uskutočňovali postupné prípravné kroky, pričom najvýznamnejšou udalosťou v rámci prípravy zavedenia eura v Slovenskej republike bol vstup slovenskej koruny do Mechanizmu výmenných kurzov ERM II. Vstup do ERM II je potvrdením, že hospodárska politika na Slovensku vytvára stabilné prostredie.
Slovenská republika sa aktívne zapojila do európskej rozvojovej politiky, zasadila sa o to, aby Bielorusko a Ukrajina získali štatút krajiny oficiálnej rozvojovej pomoci.
Ďalšími závažnými témami aj pre Slovenskú republiku, ktoré vládli predchádzajúcemu druhému roku členstva, bola otázka rovnosti príležitostí a nediskriminácie. Európa si taktiež začala uvedomovať nutnosť riešiť problematiku starnutia obyvateľstva a s tým spojené demografické zmeny. Sú to všetko otázky, ktoré úzko dotýkajú aj diania na Slovensku a vyžadujú si komplexný prístup.
Európska únia je nástrojom, ktorý nám dáva nové možnosti a otvára nové perspektívy. Na základe našich dvojročných skúseností je možné konštatovať, že členstvo v Európskej únii je pre Slovenskú republiku nenahraditeľným prínosom.
Najdôležitejšie odporúčania na nasledujúci rok
- po prijatí novej finančnej perspektívy je potrebné úsilie zamerať na rokovania o rozpočte na rok 2007,
- pokračovať v implementácii lisabonskej stratégie, princípov trvalo udržateľného rozvoja a zvyšovanie povedomia verejnosti v týchto záležitostiach,
- urýchliť proces transpozície smerníc vnútorného trhu,
- venovať pozornosť rokovaniam o projekte spoločného konsolidovaného základu dane v rámci Európskej únie,
- sústrediť pozornosť na oblasť energetiky, hlavne bezpečnosti dodávok, jadrovej bezpečnosti a zvyšovania efektívnosti i s pomocou fondov EÚ,
- pokračovať v procese prípravy na vstup do eurozóny na základe splnenia konvergenčných kritérií,
- zabezpečiť elimináciu možných negatívnych dopadov zavedenia smernice REACH do praxe,
- sústrediť sa na čo najvyššie využitie prostriedkov alokovaných na roky 2004 - 2006
- sústrediť sa na proces programovania a schvaľovania nového rámca pre čerpanie prostriedkov z fondov Európskej únie - Národného strategického referenčného rámca,
- sústrediť sa na plnenie Haagskeho programu pre oblasť slobody, spravodlivosť a bezpečnosti,
- sústrediť sa na transpozíciu acquis špeciálne v oblasti životného prostredia
- prijať opatrenia na zníženie začatých konaní o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa čl. 226 ZES