EP podporil koniec pracovného času nad 48 hodín, SR nespokojná

Parlament rozhodol zatiaľ len v prvom čítaní, smernica sa teraz vracia na prerokovanie členskými štátmi Európskej únie (EÚ). Z nich viaceré v doterajších diskusiách nesúhlasili so zrušením výnimky, okrem Slovenska najmä Británia, Nemecko, Luxembursko, Poľsko či Malta.
Poslanci odhlasovali návrh zrušiť výnimku do 36 mesiacov po vstupe smernice do platnosti pomerom hlasov 378 ku 262, 15 sa hlasovania zdržali. Návrh podporili najmä socialisti, komunisti, zelení a časť ľudovcov, podľa ktorých dlhý pracovný čas znižuje bezpečnosť práce a kvalitu života. Odmietli ho najmä liberáli.
Doteraz sa zamestnávateľovi stačilo s pracovníkom individuálne dohodnúť na pracovnom čase presahujúcom 48 hodín. Európska komisia (EK) navrhla túto možnosť ponechať, ale za prísnejších podmienok. Výnimku by podľa nej bolo potrebné dohodnúť kolektívnym vyjednávaním.
Slovensko si podľa diplomatických zdrojov želalo zachovanie individuálnej výnimky a bude sa snažiť s krajinami s podobným postojom vytvoriť koalíciu, ktorá by zabránila, aby zrušenie výnimky prešlo v Rade EÚ. Tá bude o smernici rozhodovať kvalifikovanou väčšinou.
Podľa britského zeleného europoslanca Jeana Lamberta momentálne existuje v Rade EÚ blokujúca väčšina krajín. Britský socialista Stephen Hughes tvrdí, že okrem Británie podporuje zachovanie výnimky ďalších osem krajín, za jej zrušenie sú najmä Švédsko, Francúzsko, Grécko, Belgicko a Maďarsko.
Hovorkyňa komisára pre sociálne otázky a zamestnanosť Vladimíra Špidlu vyjadrila nad rozhodnutím EP sklamanie a potvrdila, že komisia s ním nesúhlasí. Odporcovia zrušenia výnimky tvrdia, že to poškodí najmä malé a stredné podniky. Poslanci tiež rozhodli, že čas strávený v pohotovosti by sa mal vo väčšine prípadov celý započítavať do celkového pracovného času. Ani s tým nesúhlasí Slovensko, ktoré podporuje návrh komisie. Ten predpokladá, že neaktívne strávený čas v pohotovosti sa nebude započítavať do celkovej pracovnej doby.
Naopak, schválené predĺženie referenčného obdobia, z ktorého sa počíta priemerný maximálny pracovný čas, zo 4 na 12 mesiacov Slovensko podporuje. Ministri práce a sociálnych vecí EÚ sa budú novelou smernice o pracovnom čase zaoberať na najbližšom zasadnutí 2. júna v Luxemburgu. Konečné stanovisko prijmú členské štáty hlasovaním kvalifikovanou väčšinou. Ak toto stanovisko bude v rozpore s postojom EP, bude sa musieť uskutočniť tzv. zmierovacie konanie s cieľom nájsť spoločné znenie novely.