Vláda SR na svojej 157. schôdzi prerokovala a schválila Zameranie zahraničnej politiky SR na rok 2006.
Slovenská republika končí druhý rok svojho pôsobenia v dvoch najdôležitejších euroatlantických zoskupeniach - v Európskej únii a v NATO. Systém kolektívnej obrany NATO a inštitucionálne zakotvenie v politickom a ekonomickom priestore EÚ v súčasnosti predstavujú pre SR určujúcu základňu pre formulovanie priorít jej zahraničnej politiky, ako aj súbor nástrojov pre efektívnejšie uskutočňovanie jej zahraničnopolitických záujmov.
Slovensko sa počas svojho členstva v oboch zoskupeniach pozitívne zapísalo v medzinárodnom spoločenstve - predovšetkým v nasledujúcich líniách:
* ako krajina, ktorá uskutočňuje zásadné reformy v záujme vlastných občanov,
* ako aktívny činiteľ medzinárodných vzťahov, ktorý podporuje reformy spoločných inštitúcií takým spôsobom, aby boli schopné čeliť výzvam a hrozbám súčasného globalizujúceho sa sveta,
* v línii praktického prínosu k upevňovaniu mieru vo svete, rozvoja demokracie a ochrany ľudských práv, kde SR vystupuje ako dôveryhodný partner, ktorý plní svoje záväzky vo vzťahu k svojim spojencom, partnerom a medzinárodným organizáciám.
V priesečníku týchto línií sa nachádzajú nové priority zahraničnej politiky SR.
Zásady našich aktivít v medzinárodných vzťahoch sú formulované na základe zladenia potrieb medzinárodného spoločenstva s obhajobou záujmov SR. Medzinárodný vývoj zároveň zásadným spôsobom ovplyvňuje pokrok vo vývoji slovenskej spoločnosti - motivuje a pomáha v uskutočňovaní rýchlych a zásadných reforiem. V tomto zmysle plánuje Slovenská republika uskutočňovať svoju zahraničnú politiku aj v roku 2006. Okrem potvrdenia svojich vlastných tém a principiálnych postojov v zásadných otázkach medzinárodných vzťahov by mala flexibilne reagovať aj formulovaním stanovísk k medzinárodnému vývoju a generovať v nich pridanú hodnotu.
Princípy medzinárodnopolitického konania pre SR vyplývajú z jej záväzkov, ktoré sú ukotvené v medzinárodnoprávnych dokumentoch. Predkladané zameranie zahraničnej politiky SR však zároveň predstavuje konkretizáciu Strednodobej stratégie zahraničnej politiky SR do r.2015, novej Bezpečnostnej stratégie SR (NR SR schválila dokument v septembri 2005), ako aj aktuálneho Programového vyhlásenia vlády SR. Zameranie predstavuje plánovací materiál zahraničnej politiky SR, na ktorej sa ostatné rezorty podľa kompetenčného zákona zúčastňujú pod koordináciou MZV SR. Vzhľadom na absenciu dohody o spolupráci medzi MZV SR a inými rezortmi (s výnimkou MO SR) sa ich spolupráca riadi kompetenčným zákonom.
Zahraničnú politiku SR musí charakterizovať naďalej dôslednosť, vyváženosť a stabilita. Konkrétne aktivity, ktoré sú obsiahnuté aj v Zameraní zahraničnej politiky SR na r.2006, sa budú musieť flexibilne prispôsobovať reálnemu vývoju v rôznych oblastiach medzinárodných vzťahov, SR si však pritom musí vytvoriť a zachovať svoj profil, priority a čitateľnosť dôveryhodného partnera.
SR sa bude aktívne zapájať do diskusie o budúcom smerovaní Európskej únie, o jej priblížení občanom a o novej konfigurácii rozhodovacích mechanizmov EÚ. Aktívne sa bude podieľať na príprave Finančnej perspektívy EÚ na roky 2007-2013, ktorá je jedným zo hlavných predpokladov pre akcelerovanie rozvoja väčšiny oblastí života našej spoločnosti.
Vzájomné vzťahy SR s nečlenskými krajinami sa stali komplexnejšími, keď okrem dvojstranných aspektov sa v nich odráža Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ. Zámerom SR bude prispievať k udržaniu dynamiky európskeho integračného procesu. Predovšetkým aktivity SZBP EÚ voči Západnému Balkánu a Východnej Európe budú vytvárať pre SR rozsiahly priestor pre napĺňanie jej zahraničnopolitických priorít.
V kontexte Európskej susedskej politiky je naším strategickým záujmom rozvíjať vzťahy s Ukrajinou - úspešne rozbehnúť a napĺňať Plán pomoci SR Ukrajine. Perspektívne SR uvažuje o obnovení konštruktívnych vzťahov s Bieloruskom, čo však bude závisieť od demokratickosti priebehu a výsledkov prezidentských volieb v r.2006, a o pomoci Moldavsku priblížiť perspektívu európskej integrácie.
Ako členská krajina NATO bude SR presadzovať posilňovanie transatlantickej väzby. Bude podporovať prebiehajúce transformačné procesy v Aliancii vrátane posilnenia vnútorného politického dialógu a strategického partnertstva medzi NATO a EÚ, ktoré by v koncepčnej rovine mali vyvrcholiť na summite NATO v novembri 2006.
SR bude aj naďalej rozvíjať svoju primeranú účasť na operáciách a misiách EÚ a NATO. Prioritným záujmom SR bude aj naďalej podpora euroatlantických ambícií Ukrajiny. SR podporuje zapojenie Ukrajiny do Akčného plánu členstva (MAP), ako aj aktívnejší prístup Aliancie voči regiónu západného Balkánu (zapojenie Srbska a Čiernej Hory a Bosny a Hercegoviny do programu PfP).
SR sa stane od 1.1.2006 na obdobie 2 rokov nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN. Túto pozíciu bude potrebné efektívne využiť nielen pri presadzovaní vlastných záujmov a záujmov EÚ v rámci štruktúr OSN, ale predovšetkým pri zvyšovaní vlastných spôsobilostí podieľať sa na riešení kríz v iných častiach sveta formou politického rozhodovania, napr. v prípade Západného Balkánu ako zahraničnopolitickej priority SR. Aktívnejší prístup budeme musieť zaujímať k problematike Afriky, ktorá predstavuje 70% agendy BR OSN (regionálne konflikty, terorizmus, rozvojová pomoc).
Vzťahy so susednými štátmi majú pre SR - dlhodobo a osobitne po vstupe do Európskej únie - širší než len bilaterálny význam. Okrem dvojstranných aspektov sa ich rámcom stala spoločná európska politika:
Vo Vyšehradskej spolupráci má SR záujem pokračovať v nerozšírenom formáte, prípadne v ad hoc skupinách vo formáte V4+... Vyšehradskú spoluprácu by mala SR efektívne využiť pre rozvoj vzťahov a pre podporu reformných procesov na Ukrajine. Formát regionálneho partnerstva SR chápe ako komplementárnu, doplnkovú formu, predovšetkým smerom k Balkánu.
Vzťahy s Rakúskom bude v r.2006 významnou mierou ovplyvňovať predovšetkým predsedníctvo Rakúska v Európskej únii v prvom polroku budúceho roka. Strategickým záujmom SR bude tiež podpora dobudovania infraštruktúry v Rakúsku smerom k hraniciam so SR v záujme efektívnejšieho rozvoja predovšetkým hospodárskej spolupráce.
SR pristupuje iniciatívne k rozvoju vzťahov s Maďarskom, na báze základnej zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci, v konštruktívnom riešení otázok spoločného záujmu tak na bilaterálnej ako aj na multilaterálnej úrovni.
Tradične najbližším partnerom ostáva Česká republika, s ktorou SR okrem intenzívnych bilaterálnych vzťahov na všetkých úrovniach vytvára osobitné formy spolupráce, napríklad v rámci NATO.
Osobitnú dôležitosť vo vzťahoch s Poľskom bude mať pokračovanie spoločnej participácie na formovaní a realizácii Európskej susedskej politiky, najmä vo vzťahu k Ukrajine, na podpore a rozvoji demokracie vo Východnej Európe.
Bilaterálne vzťahy s ďalšími krajinami sú vo významnej miere determinované SZBP EÚ a NATO a v krátkodobej budúcnosti aj naším nestálym členstvom v Bezpečnostnej rade OSN. SR by mala túto skutočnosť efektívne využiť aj ako nástroj svojej bilaterálnej zahraničnej politiky. Pre plnohodnotný výkon dvojročného mandátu v BR OSN bude nutné intenzívnejšie využívať bilaterálnu spoluprácu s krajinami, ktoré disponujú širšou a hlbšou expertízou v konfliktných oblastiach. Pôjde predovšetkým o našich partnerov z EÚ a NATO - USA, Veľkú Britániu, Francúzsko, v určitých oblastiach o Ruskú federáciu, ako aj o iných, nestálych členov BR OSN z Európy.
Bilaterálne vzťahy a diplomacia sú v čoraz vyššej miere ovplyvňované našimi hospodárskymi záujmami. Slovenská republika svoju primárnu pozornosť venuje, okrem zabezpečenia diverzifikácie energetických a surovinových zdrojov, získavaniu investícií do oblastí hospodárstva s vyššou pridanou hodnotou, predovšetkým do výskumu a vyšších technológií. Okrem partnerov z EÚ a Severnej Ameriky nimi disponujú aj štáty z iných kontinentov, hlavne z Ázie a Austrálie. V neposlednom rade rastie význam rozvoja vzťahov so zámerom získavania nových trhov pre odbyt tovarov vyprodukovaných v SR. V tejto sfére má rastúci význam rozširujúca sa sieť honorárnych konzulátov SR.
Rozširovaniu bilaterálnej spolupráce pomáhajú aj ďalšie oblasti multilaterálnej spolupráce, ktoré postupne zvyšujú svoj význam v zahraničnej politike SR - už v prepojení na naše členstvo v EÚ, NATO, prípadne v BR OSN. Ide predovšetkým o pôsobenie v OECD, WTO, v rôznych programoch a organizáciách spadajúcich pod OSN, ako aj v programoch spolupráce v oblasti výroby a kontroly obchodu so zbraňami, kde sa SR usiluje obnoviť pôvodné pozície z minulosti.
V medzinárodnoprávnej oblasti SR napĺňa záväzky, ktoré jej vznikli vstupom do EÚ. Tie má SR v oblasti vízových dohôd, ale do určitej miery aj vo forme spoločného postupu členských krajín EÚ pri prijímaní iných medzinárodnoprávnych dokumentov.
Po svojom vstupe do EÚ sa SR stáva v konzulárnej oblasti členom širšej siete konzulárnej pomoci pre všetkých občanov EÚ vrátane občanov SR, a to vďaka záväzkom konzulárnych úradov všetkých členských krajín EÚ poskytnúť im určený rámec pomoci. SR však plánuje naďalej budovať sieť konzulárneho zastúpenia prostredníctvom otvárania vyššieho počtu nových honorárnych konzulátov v oblastiach, kde nemáme diplomatické, ani vlastné kariérne konzulárne zastúpenie. Pritom sa bude usilovať o paralelné zvyšovanie úrovne a kvality vlastných konzulárnych služieb občanom SR. Dôležitou prioritou v tejto oblasti bude v r.2006 zintenzívňovanie medzinárodnoprávnych, personálnych a technických príprav začlenenia SR do Schengenského systému EÚ (v plánovanom termíne od 10/2007).
Slovenská republika sa aktívne podieľa v globálnom boji za ľudské práva, v demokratizácii a budovaní občianskej spoločnosti. SR neredukuje svoje aktivity len na pôsobenie v programoch medzinárodných organizácií, predovšetkým systému organizácií a agentúr OSN, Európskej únie, Rady Európy a OBSE. Využíva však aj efektívne alternatívne nástroje verejnej diplomacie.
Záver
So zámerom efektívnejšieho napĺňania priorít zahraničnej politiky plánuje rezort zahraničných vecí v r.2006 pokračovať v hľadaní efektívnejšieho spôsobu fungovania zahraničných zastúpení prostredníctvom postupného dobudovania siete zastupiteľských úradov v členských krajinách EÚ (NATO) a ďalšej racionalizácie využívania pridelenej výšky prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Pre potreby dočasného členstva SR v Bezpečnostnej rade OSN v rokoch 2006- 2007 bude potrebné alternatívnymi formami zabezpečiť silnejšie zastúpenie SR v oblastiach regionálnych konfliktov, alebo uvedené rezervy riešiť intenzívnejšou spoluprácou s partnermi z EÚ a NATO, ktorí disponujú diplomatickým zastúpením v krízových oblastiach.
Vláda SR na svojej 157. schôdzi prerokovala a schválila Základný rámec pre pôsobenie SR v Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov v rokoch 2006 - 2007.
Dňa 10. októbra 2005 bola Slovenská republika zvolená za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) na obdobie rokov 2006 - 2007. V tajných voľbách získala 185 hlasov, čím výrazne prekročila potrebné dvojtretinové kvórum 191 členských krajín OSN. Ide o mimoriadny úspech slovenskej diplomacie a celej krajiny. Zvolenie Slovenska za člena BR OSN jednoznačne potvrdzuje, že je vnímané ako rešpektovaný a dôveryhodný člen medzinárodného spoločenstva, ktorý má nielen potenciál, ale aj záujem aktívne sa podieľať na riešení otázok svetového mieru a bezpečnosti.
V rokoch 2006 - 2007 sa Slovensko bude spolu s ostatnými stálymi a nestálymi členmi BR OSN podieľať na aktívnej tvorbe svetovej politiky s globálnym dosahom. Bude niesť spoluzodpovednosť za stabilitu, mier a bezpečnosť vo svete a zároveň bude mať jedinečnú príležitosť priamo ovplyvňovať kreovanie nového systému medzinárodných vzťahov, riešenie regionálnych kríz a formovanie postojov medzinárodného spoločenstva k aktuálnym bezpečnostným hrozbám.
Základné východiská pôsobenia SR v BR OSN
Priebeh a výsledky volieb do BR OSN potvrdili, že Slovensko je vnímané ako aktívny, predvídateľný členský štát OSN. Slovensko si v rámci OSN získalo povesť krajiny, ktorá dokáže zosúladiť svoje štátne záujmy a záujmy regionálnych integračných zoskupení, ktorých je členom, a zároveň sa cieľavedome angažuje v prospech mieru a stability vo svete. Slovensko je relatívne malou krajinou bez veľmocenských záujmov, nie je zaťažené historickými kontextami a nie je priamo zainteresované v niektorom z regionálnych konfliktov, ktoré sú v agende BR OSN. Keďže zároveň je aj členom EÚ a NATO, pôsobenie v BR OSN mu ponúka jedinečnú príležitosť pre ďalšie upevnenie medzinárodného postavenia a profilovanie sa ako vyspelej demokratickej krajiny, ktorej nie je ľahostajný vývoj vo svete a ktorá sa aktívne zapája do riešenia kríz a konfliktov v globálnom rozmere. Slovensko bude pôsobiť v najdôležitejšom orgáne OSN v čase, keď sa svetová organizácia nachádza na križovatke svojho vývoja. Na pôde OSN i mimo nej prebieha intenzívna diskusia o budúcom charaktere a smerovaní organizácie a jej úlohe v 21. storočí. Slovensko bude pôsobiť v BR OSN v čase kryštalizácie nového medzinárodného poriadku a všeobecného konsenzu o potrebe zásadnej reformy OSN. Otázkou už nie je, či je potrebné OSN zreformovať a prispôsobiť ju aktuálnym potrebám, ale akým spôsobom a v akom časovom rámci reformu uskutočniť. Dynamický a neraz dramatický vývoj systému medzinárodných vzťahov v dôsledku globálnych procesov, bezprecedentných bezpečnostných hrozieb a dozvukov rozpadu bipolárneho usporiadania sveta, sa nevyhnutne odráža na dianí a atmosfére v OSN.
Základné princípy pôsobenia SR v BR OSN
Slovensko bude ako nestály člen BR OSN aktívne prispievať k upevneniu medzinárodného mieru a bezpečnosti v globálnom meradle s cieľom zvýšiť svoj zahranično-politický vplyv, upevniť si dôveryhodnosť a rešpekt zo strany medzinárodného spoločenstva a zároveň si ochrániť politicko-bezpečnostné a obchodno-ekonomické záujmy počas výkonu tejto funkcie, ale aj v ďalšom období.
Postoje Slovenska v BR OSN budú vychádzať zo základných hodnôt a záujmov, ku ktorým sa SR hlási ako vyspelý člen civilizovaného sveta a členský štát EÚ a NATO. SR sa bude usilovať, aby rozhodnutia BR OSN rešpektovali základné zásady a princípy demokratického a mierového spolunažívania národov v zmysle medzinárodných záväzkov, ku ktorým sa prihlásila na pôde OSN, ale aj ako člen EÚ, NATO, OBSE a Rady Európy. SR bude na pôde BR OSN presadzovať hodnoty slobody, mieru, bezpečnosti, stability, rozvoja demokracie, právneho štátu, multilateralizmu, plurality, prosperity, rešpektovania medzinárodného práva, ľudských práv a slobôd, solidarity medzi národmi a trhovej ekonomiky.
V zmysle schválenej Bezpečnostnej stratégie sa SR aj v pozícii nestáleho člena BR OSN bude usilovať o posilňovanie transatlantického partnerstva a o efektívnu realizáciu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ.
SR bude na pôde BR OSN vystupovať suverénne, vo svojom mene a na základe vlastných hodnotení a národných záujmov. Zároveň si bude plne vedomá spoluzodpovednosti za ochranu a obranu hodnôt a záujmov euroatlantického spoločenstva. Svoje pozície bude v najväčšej možnej miere formovať v úzkej komunikácii so spojencami a partnermi v EÚ a NATO. S vedomím, že na pôde BR OSN každý členský štát vystupuje sám za seba, Slovensko sa bude usilovať v rámci BR OSN o ďalšie prehlbovanie harmonizácie a podľa možností aj koordinácie postojov členských krajín EÚ ako aj posilnenie koordinovaného toku informácií medzi diplomatickými reprezentáciami členov EÚ v New Yorku a Bruseli.
Priority SR v BR OSN
Základným východiskom prístupu SR k pôsobeniu v BR OSN bude trvalé úsilie o zdokonalenie mechanizmov jej činnosti, o zefektívnenie jej práce a celkové zvýšenie účinnosti a miery implementácie jej rozhodnutí. SR bude presadzovať, aby sa BR OSN primárne venovala riešeniu problémov, ktoré predstavujú najväčšiu hrozbu pre svetový mier a bezpečnosť. Ide predovšetkým o hrozbu globálneho terorizmu a šírenia zbraní hromadného ničenia. S tým úzko súvisí aj hrozba, ktorú z hľadiska globálnej a európskej stability predstavujú tzv. zlyhané a zlyhávajúce štáty a pretrvávajúce alebo potenciálne konflikty predovšetkým v Afrike a na Blízkom východe.
Počas pôsobenia v BR OSN bude SR aktívne vyjadrovať postoje ku všetkým otázkam, ktoré budú zaradené do jej agendy. Zároveň v určitých vybraných otázkach sa mieni výraznejšie angažovať s cieľom ovplyvniť priebeh a výsledok rokovaní v zmysle svojich strategických záujmov a záväzkov voči euroatlantickému spoločenstvu.
Mechanizmus koordinácie a rozhodovania
SR bude počas členstva v BR OSN presadzovať svoje národné a štátne záujmy a zahranično-politické ciele Slovenskej republiky tak, ako sú uvedené v Ústave SR, Programovom vyhlásení vlády SR, Bezpečnostnej stratégii SR, Zameraní zahraničnej politiky SR a v ďalších relevantných dokumentoch.
Členstvo Slovenska v BR OSN nebude mať vplyv na doterajší spôsob práce a kompetencie ústavných orgánov SR a nevyvoláva potrebu prípadnej úpravy zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, na základe ktorého je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť zahraničnej politiky a vzťahy SR k ostatným štátom a medzinárodným organizáciám Ministerstvo zahraničných vecí SR. Vzhľadom na potrebu dôsledného pokrytia agendy BR OSN a zabezpečenia efektívnej komunikácie a koordinácie činnosti boli prijaté organizačné opatrenia MZV SR, na ktorého pôde sa podľa potreby schádza pod vedením štátnej tajomníčky Riadiaci výbor pre členstvo SR v BR OSN zložený z vedúcich pracovníkov zainteresovaných útvarov ministerstva. Rozhodujúcu úlohu pri formovaní a prezentácii postojov SR na pôde BR OSN bude zohrávať Stála misia SR pri OSN v New Yorku, riadená Ministerstvom zahraničných vecí, v rámci ktorého bola založená Koordinačná jednotka pre členstvo SR v BR OSN.
Priame zaangažovanie vlády do tvorby inštrukcií sa predpokladá len vo výnimočných situáciách, predovšetkým v prípade vzniku kríz globálneho významu, prípadov použitia sily alebo v situáciách, ktoré by mohli priamo ohroziť národné a štátne záujmy s priamym dopadom na zahraničnopolitické postavenie SR. V danom kontexte je potrebné zohľadniť faktor času ako dôležitého prvku v rozhodovacom procese predovšetkým v krízových situáciách, kedy bude potrebné spracovať pozíciu SR v priebehu niekoľkých hodín a dní.
Pre účely medzirezortnej komunikácie a koordinácie k problematike BR OSN bola vytvorená sieť zodpovedných kontaktných pracovníkov za každý rezort, ktorí budú sprostredkovávať a zabezpečovať horizontálnu komunikáciu s MZV.
Záver
Členstvo v BR OSN patrí medzi najvýznamnejšie a najzodpovednejšie posty v rámci svetovej multilaterálnej diplomacie. SR sa počas nasledujúcich dvoch rokov bude prvýkrát v svojej histórii priamo podieľať na tvorbe najvýznamnejších rozhodnutí v otázkach globálneho mieru a bezpečnosti, ktoré budú záväzné pre všetky členské štáty OSN. Podmienkou úspešného pôsobenia v BR OSN je aktívne vystupovanie ku všetkým témam, ktoré budú na jej programe, a schopnosť artikulovať jednoznačné a zdôvodnené pozície. Vzhľadom na vysokú dynamiku diania v BR OSN bude potrebná veľká dávka flexibility a schopnosť zaujímať stanoviská v relatívne krátkom čase. Permanentný tlak na prijímanie závažných rozhodnutí neraz globálneho významu bude bezpochyby náročnou skúškou pre diplomatickú službu, ale aj ostatné zainteresované rezorty.
Táto politická zodpovednosť zároveň predpokladá prinajmenšom udržanie doterajšej úrovne účasti SR na mierových operáciách s mandátom OSN vo svete, ako aj objemu poskytovanej rozvojovej a humanitárnej pomoci. Od Slovenska ako člena BR OSN medzinárodné spoločenstvo očakáva, že v prípade vzniku nových krízových situácií sa bude aktívne podieľať na ich riešení nielen zapojením sa do diskusií v BR OSN, ale aj prostredníctvom angažovania sa v humanitárnych aktivitách, prispievaním do fondov pomoci a účasťou v mierových jednotkách, či už pod vedením OSN alebo v mierových operáciách iných medzinárodných zoskupení s mandátom OSN. Prípadné úvahy o znižovaní našej angažovanosti v mierových a humanitárnych aktivitách OSN v čase nášho pôsobenia na mieste nestáleho člena BR OSN by preto neboli dobrým signálom pre našich partnerov a poznačili by vierohodnosť nášho úsilia napomáhať presadzovaniu mieru a bezpečnosti vo svete na pôde rady.