Vláda SR na svojej 135. schôdzi, 15. júna 2005, prerokovala a s pripomienkami schválila alternatívu II Návrhu zákona o lobingu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona o lobingu má za cieľ ustanoviť právnu reguláciu lobingu ako podnikateľskej činnosti, ktorá predstavuje legitímny spôsob komunikácie medzi orgánmi, resp. predstaviteľmi verejnej moci a lobistami (ktorí presadzujú záujmy tak podnikateľskej sféry, ako aj iných skupín spoločnosti). Lobing bude podľa návrhu poskytovanie služieb na základe živnostenského oprávnenia.
Cieľom lobingu bude ovplyvniť rozhodovanie orgánov verejnej moci a dosiahnuť napríklad zmenu zákona prostredníctvom lobistického kontaktu.
Každý lobista sa musí zaregistrovať v zozname lobistov. Centrálny zoznam lobistov bude viesť Kancelária Národnej rady SR a regionálne zoznamy budú viesť jednotlivé VÚC. Zoznamy lobistov majú zabezpečiť transparentnosť a zároveň budú predstavovať určitú záruku toho, že osoba zapísaná v zozname je lobistom, ktorý vykonáva lobing štátom uznávaným a rešpektovaným spôsobom.
V centrálnom zozname lobistov sa vedú:
- identifikačné údaje lobistu,
- informácie o uskutočnených lobistických kontaktoch,
- informácie o sankciách uložených v súvislosti s výkonom lobingu.
Lobista, ktorý je zapísaný v zozname bude povinný raz za štvrťrok oznámiť Kancelárii Národnej rady písomne aj elektronicky zoznam lobistických kontaktov, v ktorých uvedie:
- kedy a akým spôsobom sa lobistické kontakty uskutočnili,
- mena a priezviska verejného činiteľa, ak sa lobistický kontakt uskutočnil s verejným činiteľom,
- návrh predpisu, dokumentu alebo konkrétneho rozhodovania v oblastiach ktorého sa lobistický kontakt týkal.
Raz ročne bude musieť lobista zverejniť príjmy a výdavky súvisiace s jeho lobingovou činnosťou.
Lobista nebude môcť vykonávať lobistický kontakt v určitých oblastiach, ako je:
- rozhodovanie orgánov verejnej moci pri vydávaní licencií, povolení, oprávnení a iných individuálnych právnych aktov,
- používanie metód a postupov vo verejnom obstarávaní.
Lobista nebude môcť pri lobovaní alebo v súvislosti s ním sľúbiť ani poskytnúť žiaden dar, iné plnenie alebo výhodu.
Návrh zákona o lobingu ustanovuje aj sankcie, ktoré budú ukladané podľa zákona o živnostenskom podnikaní, a to aj s možnosťou odobratia živnostenského oprávnenia.
Právnická osoba alebo podnikateľ, ktorý nie je lobista a ktorý vykoná lobistický kontakt podľa zákona o lobingu, je povinný do 5 pracovných dní odo dňa, kedy k lobistickému kontaktu došlo, ohlásiť Kancelárii Národnej rady písomne alebo elektronickou formou údaje o lobingu, ako aj údaj o tom, či bol lobistický kontakt vykonaný bezodplatne alebo za odplatu.
Informácie o stretnutí s lobistami budú musieť na internetovej stránke zverejňovať formou pracovného programu aj niektorí verejní činitelia:
- prezident Slovenskej republiky,
- poslanci Národnej rady SR,
- členovia vlády SR,
- predseda vyššieho územného celku,
- guvernér Národnej banky Slovenska,
- vedúci ústredného orgánu štátnej správy, ktorý nie je členom vlády,
- vedúci orgánu štátnej správy s pôsobnosťou na celom území Slovenskej republiky,
- primátor mesta.
Pracovným programom sa na účely tohto zákona rozumie časový rozvrh pracovných stretnutí, na ktorých došlo k lobistickému kontaktu.
V Európskej únii, ani na úrovni jednotlivých členských štátov neexistuje záväzná a komplexná úprava lobingu. Ministerstvo spravodlivosti sa preto inšpirovalo americkým federálnym zákonom.
Záver
Zákon o lobingu nadobudne účinnosť 1. januára 2006.