Východ na chvoste
Zo skoro deväťtisíc prihlásených projektov bolo len 2,6-tisíca z týchto dvoch regiónov. Pričom z celkového množstva 1,8-tisíca zamietnutých projektov až jedna tretina je z Prešovského (323 projektov za 7,93 miliardy korún) a Košického kraja (260 projektov za šesť miliárd).
Pritom hlavne východné Slovensko potrebuje viac peňazí na zlepšenie konkurencieschopnosti a zvýšenie zamestnanosti. Patrí medzi najzaostalejšie časti únie. Výkon ekonomiky tu dosahuje iba 39 percent priemeru únie a miera nezamestnanosti je 24,2 percenta.
Bez peňazí kvôli neskúsenosti
"Kvalitu projektov môže ovplyvňovať neskúsenosť ľudí v regiónoch, pretože je to prvé programovacie obdobie a jeho procedúry sa ešte všeobecne nevžili," tvrdí ministerstvo výstavby. Podobnú možnosť pripúšťa aj Vladimír Halčišák zo sekcie poradenstva a vzdelávania Euro Info Centra v Prešove. "Najčastejšími chybami sú nekompletnosť dokumentácie a neaktuálnosť údajov v prílohách. Či už ide o daňové záväzky alebo vzťah k sociálnym poisťovniam," hovorí Halčišák.
Podľa výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska Roberta Kičinu sú firmy, najmä na východe krajiny, a práve menšie spoločnosti, menej solventné a nemôžu si dovoliť objednať vypracovanie projektu špecializovanou firmou. "Samy pritom nemajú dostatok skúseností na vypracovanie kvalitných projektov," dodáva. Súhlasí s ním aj Helena Virčíková, riaditeľka SOPK v Prešove. "Na dobrý projekt treba mať dostatok cash flow," vysvetľuje.
Rovnako ako firmy sú na tom aj východoslovenské samosprávy. "Vypracovanie náročného projektu stojí 300- až 400-tisíc korún a okolo 80 percent starostov nakoniec žiadne peniaze z únie nedostalo," povedala Natália Tarasovová z bruselského zastúpenia Prešovského kraja. Niektorí starostovia tvrdia, že peniaze investované do projektov mohli využiť užitočnejšie. Stratili chuť vypracúvať ďalšie alebo tie súčasné nechať zdokonaľovať.
Recepty na vyššiu úspešnosť
Podnikatelia vidia problém odmietnutia aj inde. V negatívnom stanovisku komisia nenapíše, kde firma urobila chybu. Tá sa z nej nemôže do budúcnosti poučiť. "Napísali nám iba, že náš projekt nedosiahol dostatok bodov v hodnotení. Dôvod neuviedli," konštatuje Pavol Helbich z košickej spoločnosti Extel Plus. Žiadala peniaze na dobudovanie multifunkčnej siete v Ťahanovciach. "Oznámili nám len, že sme nedosiahli dostatok bodov v hodnotení," hovorí Pavol Helbich z košickej spoločnosti Extel Plus.
Podľa Ľuboša Ondrušíka, štatutárneho zástupcu ďalšej odmietnutej firmy - B.Q.M v Prešove - by bolo výhodou, keby mohli firmy projekty pred komisiou osobne obhajovať. "Bolo by to síce náročné, ale určite by bola väčšia šanca na úspech," myslí si Ondrušík.
Odmietnuté aj kvalitné projekty
Podľa Pálffyho by zlepšeniu čerpania prostriedkov z eurofondov pomohlo predovšetkým predkladanie projektov vyššej kvality. No ani takýto projekt nemá úspech zaručený. "Našu spoločnosť odmietli pre nedostatok finančných prostriedkov," konštatuje štatutárny zástupca odmietnutej firmy B.Q.M v Prešove Ľuboš Ondrušík. Finančné prostriedky žiadali na zvýšenie konkurencieschopnosti svojej firmy na európskom trhu. "Chceli sme kúpiť vlastnú budovu a rozšíriť výrobu," dodáva.
Aj hovorkyňa košického VÚC Soňa Jakešová tvrdí, že je veľa prípadov, keď projekty spĺňajú všetky kritériá. "Napriek tomu žiadateľov neuspokoja," dodáva. Firmy odmietnuté pre nedostatok financií by však ešte mohli získať prostriedky. Podľa Pálffyho sa totiž finančné prostriedky pri dodržaní pravidiel môžu čerpať až do konca roka 2008. V rokoch 2007 až 2013 bude k dispozícii pravdepodobne až 390 miliárd korún, čo je až o 320 miliárd ako teraz.
Hodnota schválených projektov na obyvateľa (do konca roku 2005, v Sk)
Východ
Košický kraj 11 262
Prešovský kraj 12 973
Stred
Žilinský kraj 12 597
Banskobystrický kraj 22 082
Západ
Trenčiansky kraj 13 834
Nitriansky kraj 15 790
Trnavský kraj 18 747
Zdroj: Zastúpenie Prešovského kraja
| Žiadosti o príspevky z eurofondov (k 31. decembru 2004 | ||
| VÚC | Počet | % |
| Banskobystrický | 809 | 20 |
| Košický | 720 | 12 |
| Nitriansky | 912 | 16 |
| Prešovský | 821 | 12,5 |
| Trenčiansky | 558 | 12 |
| Trnavský | 614 | 14 |
| Žilinský | 663 | 11 |
| Bratislavský | – | 2,2 |
| Zdroj: Ministerstvo výstavby SR | ||