Vláda SR na svojej 152. schôdzi prerokovala a schválila Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji.
Pri revízii platnej legislatívy v oblasti ochrany spotrebiteľa sa zistilo, že pri transpozícii smernice Rady 85/577/EHS o ochrane spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov a smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku, sa niektoré ustanovenia neformulovali jednoznačne, čo umožňovalo rôzny výklad.
Novelizáciou zákona sa precíznejšie upravujú informačné povinnosti predávajúceho pri podomovom ako aj pri zásielkovom predaji.
Podľa smernice 85/577/EHS na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov má spotrebiteľ právo vypovedať vplyvy svojho konania zaslaním upozornenia v dobe nie kratšej ako sedem dní od získania informácie o možnosti odstúpenia od zmluvy. Aj napriek tomu, že smernica bola transponovaná správne, rôzne podnikateľské subjekty si svoje informačné povinnosti ohľadom práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy v lehote do siedmych pracovných dní, vykladali rôzne. Často informovali spotrebiteľa iba odkazom na zákon, resp. paragrafové znenie, hoci v písomnej informácii pre spotrebiteľa mali presne uviesť lehotu na odstúpenie od zmluvy. Pre nedostatočnú informovanosť spotrebiteľ často lehotu zmeškal. Smernica 97/7/ES o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku ukladá pri akejkoľvek zmluve na diaľku lehotu najmenej sedem pracovných dní, počas ktorých môže spotrebiteľ odstúpiť od zmluvy bez penalizácie a bez udania dôvodu. O tomto jeho práve musí byť oboznámený písomne vrátane uvedenia lehoty. Znamená to, že predávajúci bude musieť poskytnúť informácie spotrebiteľovi tak, aby uviedol skutočnú lehotu o práve spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy.
V praxi sa veľakrát stávalo aj to, že ak spotrebiteľ odstúpil od zmluvy, predávajúci si pojem "zohľadnenie nákladov na poskytnutie služby" vysvetľovali rôzne a do nákladov započítali aj ostatné náklady, ktoré iba okrajovo súviseli s ponukou tovaru. Stávalo sa, že zohľadnené náklady boli vyššie ako samotná cena tovaru. Spotrebiteľ vopred nevedel, aké náklady bude musieť zaplatiť pri odstúpení od zmluvy. Takýto postup nebol v súlade so smernicou. Preto sa pri vrátení ceny nebudú zohľadňovať náklady vynaložené na poskytnutie služby.
Dozor na dodržiavaním tohto zákona vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia, ale právo na uloženie pokuty bolo vymedzené len za porušenie troch ustanovení. Prax však ukázala, že sa porušujú aj iné ustanovenia tohto zákona a preto bolo nutné kompetenciu orgánu dozoru rozšíriť na celý zákon.
Záver
Schválenie zákona smeruje k posilneniu ochrany práv spotrebiteľa. Jeho účinnosť sa predpokladá od 1. marca 2006.
Vláda SR na svojej 152. schôdzi prerokovala a schválila Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr.
Návrh zákona:
* spresňuje znenie niektorých základných pojmov,
* zavádza niektoré zjednodušenia pri uplatňovaní zákona doplnením oprávnenia cestovných kancelárií a cestovných agentúr o ďalšie služby ako je organizácia, ponuka a predaj kombinácie služieb kratších ako 24 hodín a poskytovanie činnosti sprievodcu cestovného ruchu,
* upravuje percentuálnu výšku poistnej sumy z ročných plánovaných tržieb z predaja zájazdov, pri plnení povinnosti preukazovania záruky pre prípad úpadku cestovných kancelárií.
Novela tiež obsahuje niektoré legislatívno-technické úpravy, ktoré vzišli z aplikácie zákona v praxi.
Predkladaný návrh zákona upresňuje ustanovenie týkajúce sa predmetu zákona, nakoľko v praxi jeho druhá časť viedla k nesprávnemu výkladu v tom zmysle, že sa zákon týka len činnosti cestovných kancelárií a cestovných agentúr. Navrhované úpravy umožnia Slovenskej obchodnej inšpekcii (SOI), ako orgánu poverenému na dozor nad dodržiavaním zákona, ale aj živnostenským úradom v právnom rámci živnostenského zákona, postihovať porušenie povinnosti. Postup SOI je treba prerokovať osobitne. Živnostenské úrady sú oprávnené pri zistení dôvodového podozrenia, že nejaká osoba vykonáva činnosť, na ktorú sa vyžaduje aj podľa osobitného zákona živnostenské oprávnenie, vykonať kontrolu u takejto osoby (vrátane fyzickej osoby, v postavení nepodnikateľa) v právnom rámci živnostenského zákona. V prípade, ak by sa preukázalo, že daná osoba vykonáva činnosť, ktorá spĺňa znaky cestovnej kancelárie (CK), t.j. organizuje zájazd a zároveň nemá živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie CK, živnostenský (obvodný) úrad je oprávnený takúto osobu postihnúť. Zahraničný tour-operátor (TO) tým, že propaguje na území Slovenskej republiky svoje zájazdy, nevykonáva na území Slovenskej republiky podnikateľskú činnosť. Zahraničný TO totiž svoje služby (organizovanie zájazdu) poskytuje na území domovského štátu.
Slovenská cestovná agentúra, ak sprostredkuje predaj zájazdu zahraničnému TO, nevykonáva činnosť cestovnej agentúry, ale (všeobecnú) sprostredkovateľskú činnosť v záujme odstránenia súčasného nežiaduceho stavu, ktorý slovenskej cestovnej agentúre zakazuje sprostredkovať predaj zájazdu pre inú osobu ako pre slovenskú cestovnú agentúru, navrhovanou dikciou by sa umožnilo slovenským cestovným agentúram sprostredkovať zájazd zahraničnému TO, ak je tento TO vo svojom domovskom štáte poistený.
Novela zákona definuje aj postavenie a úlohy sprievodcu v cestovnom ruchu. Preukazovanie jeho odbornej spôsobilosti upravuje živnostenský zákon. Pod pojmom "sprievodca v cestovnom ruchu" sa rozumie osoba vlastniaca osvedčenie oprávňujúce k výkonu práce cestovného ruchu na území celej Slovenskej republiky. Osvedčenie získané vo vzdelávacej ustanovizni akreditovanej Ministerstvom školstva Slovenskej republiky má celoštátnu platnosť.
Návrh zákona taxatívne ustanovuje povinnosť cestovných kancelárií mať uzatvorenú zmluvu o poistení zájazdu pre prípad jej úpadku alebo mať uzatvorenú bankovú záruku v zmysle Obchodného zákonníka a poveriť svojho zástupcu, ktorý bude oprávnený počas zájazdu prijímať a vybavovať reklamácie účastníkov zájazdu.
Výška poistnej sumy z ročných plánovaných tržieb pre cestovné kancelárie sa však znižuje oproti v súčasnosti platnému zákonu z 30 % na 25%. 30 %-ná sadzba obratu zájazdovej činnosti na Slovenskej republike je totiž podstatne vyššia v porovnaní s inými štátmi spoločenstva. V členských štátoch Európskej únie sa pohybuje v rozpätí od 0,5 do 15 % podľa smernice EÚ 90/314. Zaťaženie slovenských cestovných kancelárií na plnenie povinnosti preukazovania záruky pre prípad ich úpadku klientom bolo teda neúmerne vysoké a stavalo ich v európskom konkurenčnom priestore do zjavne nevýhodného postavenia.
Ak cestovná kancelária nemá uzavretú zmluvu o poistení zájazdu, je povinná dohodnúť bankovú záruku, na základe ktorej vzniká objednávateľovi voči banke právo na rovnaké plnenie ako pri poistení zájazdu.
Záver
Návrh zákona upresňuje podmienky a odstraňuje nežiaduce bariéry v podnikaní v oblasti cestovného ruchu pri zachovaní úrovne ochrany spotrebiteľa. Účinnosť zákona sa navrhuje až od 1. mája 2006, aby bolo zrejmé, že cestovné kancelárie dokončia zimnú sezónu podľa pôvodného zákona.