StoryEditor

INFORMAČNÝ SERVIS VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY 17. 08. 2005

17.08.2005, 15:59
Vlada SR na svojej 141. schodzi schvalila Spravu o makroekonomickom vyvoji a vyvoji verejnych financii SR za I. polrok 2005 a predikciu vyvoja do konca roka. Sprava hodnoti posledny makroekonomicky vyvoj a vyvoj relevantnych fiskalnych parametrov.

SPRÁVA O MAKROEKONOMICKOM VÝVOJI A VÝVOJI VEREJNÝCH FINANCIÍ SR ZA I. POLROK 2005 A PREDIKCIA VÝVOJA DO KONCA ROKA

Vláda SR na svojej 141. schôdzi prerokovala a schválila Správu o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií SR za I. polrok 2005 a predikciu vývoja do konca roka.
Správa poskytuje aktuálne výsledky analýz a prognóz makroekonomického a fiškálneho vývoja. Dôraz sa kladie na ich hodnotenie z hľadiska možných rizík plnenia rozpočtu v roku 2005. Pozornosť sa sústreďuje najmä na monitoring a analýzu tých faktorov a zložiek verejných financií, ktoré môžu spôsobiť najväčší odklon od rozpočtu 2005, a tým potenciálne ovplyvniť úspešnosť dosiahnutia hlavného cieľa vlády v oblasti verejných financií pre rok 2005 - udržať deficit verejných financií v metodike ESA´95 (bez vplyvu II. piliera dôchodkovej reformy) na úrovni 3,4% HDP. Dodržanie tohto cieľa je nevyhnutné pre dosahovanie ambicióznych strednodobých zámerov - konsolidovať verejné financie podľa programového vyhlásenia vlády a vytvárať podmienky pre vysoký, avšak udržateľný rast ekonomiky.
Súčasný makroekonomický vývoj a aktualizácia predikcie na rok 2005 neprináša negatívne riziká pre plnenie rozpočtu; naopak, väčšina indikátorov dôležitých z hľadiska vývoja daňových príjmov a obligatórnych výdavkov sa za súčasných predpokladov môže v roku 2005 vyvíjať ešte lepšie ako sa uvažovalo pri zostavovaní rozpočtu. Silný rast ekonomiky, miezd, zamestnanosti a domáceho dopytu - tak spotreby ako aj investícií - robí zo Slovenska najdynamickejšiu ekonomiku medzi krajinami Vyšehradskej štvorky.
Lepšie oproti očakávaniam sa vyvíja aj nezamestnanosť a miera inflácie. Výsledky konjunkturálnych prieskumov hovoria tiež o optimistických domácich očakávaniach; indikátory dôvery sa pohybujú na nadpriemerných úrovniach. Na druhej strane, vplyvom slabších odhadov zahraničného dopytu a väčšej akcelerácie domáceho dopytu sa mierne zhoršili predikcie vývoja zahraničného obchodu. Deficit bežného účtu zostáva však na udržateľnej úrovni a na reálny výmenný kurz budú naďalej pôsobiť apreciačné tlaky.
Vyšší rast makroekonomických daňových základní a nízke úrokové sadzby sú hlavnými ekonomickými faktormi pozitívne vplývajúcimi na deficit verejných financií v roku 2005. Na základe v súčasnosti dostupných informácií možno predpokladať, že štátny rozpočet v metodike ESA´95 skončí v roku 2005 s výsledkom o 4,2 mld. Sk lepším ako bol rozpočtovaný. Za ostatné zložky verejných financií bude na deficit verejnej správy pozitívne vplývať ešte Fond národného majetku a mimorozpočtové účty. Naopak, k zhoršeniu deficitu prispeje najviac hospodárenie Sociálnej poisťovne sumou 5,7 mld. Sk, v menšej miere aj sektor zdravotníctva, samospráva a štátne fondy. Verejné financie teda dosiahnu bez vplyvu II. piliera deficit o 1,3 mld. Sk nižší ako bol rozpočtovaný; aktuálny odhad je na úrovni 3,25 % HDP. Odpustenie pohľadávok voči zahraničiu by mohlo jednorazovo zvýšiť deficit verejných financií o ďalších 0,8 % HDP.
Predbežný odhad deficitu verejnej správy je teda nižší približne o 0,15% HDP oproti cieľu vlády na rok 2005. Bolo by však chybou interpretovať tento výsledok ako priestor pre prípadné zvýšenie výdavkov. Práve naopak, z hľadiska zdravého vývoja ekonomiky je vhodné naďalej pokračovať v znižovaní fiškálneho deficitu a využiť každú príležitosť na rýchlejšiu konsolidáciu.
V prospech tejto cesty nasvedčuje najmä päť hlavných faktorov:

* samotný deficit verejnej správy na Slovensku má prevažne štrukturálny charakter, čo je prejavom nerovnováhy, a preto každé úspory treba použiť na jeho redukciu;
* vyššie daňové príjmy, ktoré prispeli k zníženiu deficitu, sú do veľkej miery výsledkom priaznivého ekonomického vývoja, ktorý môže mať cyklický charakter;
* čistá úspora v oblasti úrokových nákladov štátneho dlhu v sume 5,4 mld. Sk je väčšia ako samotné odhadované zníženie deficitu verejnej správy, pričom úrokové sadzby sú volatilné a v budúcnosti sa môžu zvýšiť;
* odporúčania Európskej rady taktiež smerujú k rýchlejšej konsolidácii verejných financií na Slovensku;
* existujú riziká vývoja verejných financií, najmä - zmena stavu pohľadávok a záväzkov subjektov sektora verejnej správy a vývoj ekonomického prostredia, hlavne cien ropy.

menuLevel = 1, menuRoute = dennik, menuAlias = dennik, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
22. november 2024 04:04