Vláda SR na svojej 141. schôdzi prerokovala a schválila Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon o poplatkoch za znečisťovanie ovdzušia v znení neskorších predpisov.
Návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES o obmedzovaní emisií prchavých organických zlúčenín, unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel v určitých farbách, lakoch a výrobkoch určených na povrchovú úpravu vozidiel.
Prchavé organické látky patria medzi významnú skupinu znečisťujúcich látok, ktoré negatívne ovplyvňujú čistotu ovzdušia. Popri vlastnom negatívnom vplyve na kvalitu ovzdušia sa podieľajú tieto látky aj na tvorbe fotochemického smogu, ktorého najškodlivejšou zložkou je prízemný ozón.
Jedným zo zdrojov emisií prchavých organických zlúčenín sú aj výrobky, v ktorých sa používajú organické rozpúšťadlá. Na riešenie tejto problematiky z hľadiska ochrany ovzdušia prijala Európska únia už spomenutú smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/42/ES o obmedzovaní emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel v určitých farbách a lakoch a výrobkoch na povrchovú úpravu vozidiel, ktorá určuje maximálny obsah organických rozpúšťadiel vo vybraných typoch náterových látok a výrobkoch. Ide o náterové látky s dekoratívnym, funkčným a ochranným účelom, ktoré sa používajú na natieranie budov, ich úpravu a zariaďovanie a materiály používané na lakovanie automobilov alebo ich časti pri ich oprave, konzervovaní alebo dekorovaní mimo výrobného procesu.
Predmetná smernica bude do nášho právneho systému transponovaná vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky s rovnomenným názvom. Niektoré ustanovenia, ktoré majú charakter kompetencií a povinností však nemôžu byť prevzaté do nášho práva uvedenou vyhláškou. Z tohto dôvodu predkladaný návrh novelizácie zákona o ovzduší preberá práve tieto ustanovenia smernice. Smernicou 2004/42/ES sa súčasne novelizuje smernica1999/13/ES tým, že zo zoznamu zariadení a činností spadajúcich pod túto smernicu sa vypúšťa prestriekavanie vozidiel a autoopravárenstvo. Obmedzovanie emisií prchavých organických zlúčenín pri tejto činnosti nebude zabezpečované prostredníctvom dodržiavania emisných limitov, ale práve používaním náterových a ostatných látok a ostatných materiálov, ktoré majú obmedzený maximálny rozsah rozpúšťadiel.
V praxi to znamená napríklad to, že podnikatelia môžu vyrábať alebo dovážať na domáci trh náterové látky a výrobky regulované vykonávacím predpisom len vtedy, ak spĺňajú požiadavky na maximálny obsah prchavých organických zlúčenín a tento musia uviesť na obale výrobku. Taktiež sú povinný viesť evidenciu o množstve a kvalite vyrábaných a dovážaných výrobkov a poskytovať inšpekcii potrebné údaje.
V rámci novelizácie zákona č. 401/1998 Z.z o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov sa upravuje lehota na vydanie rozhodnutí o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia.
Praktická aplikácia novely zákona o ochrane ovzdušia a vykonávacej vyhlášky vzhľadom na to, že sa konkretizujú a sprísňujú požiadavky na ochranu ovzdušia, nepochybne prispejú k skvalitneniu životného prostredia.
Vláda SR na svojej 141. schôdzi prerokovala a s pripomienkou schválila Návrh zákona o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tento zákon ustanovuje postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov s cieľom optimalizovať vnútorné prostredie v budovách a znížiť emisie oxidu uhličitého z prevádzky budov a pôsobnosť orgánov verejnej správy.
Hlavným obsahom navrhovaného zákona je prevzatie smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov rozpracovaním piatich základných opatrení do podmienok slovenského práva:
#149# určenie jednotnej metodiky výpočtu energetickej hospodárnosti budov,
#149# určenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov,
#149# určenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť tzv. veľkých existujúcich budov v rámci ich významnej obnovy,
#149# zavedenie povinnej energetickej certifikácie,
#149# zavedenie povinnej pravidelnej kontroly klimatizačných systémov a kotlov v budovách.
Zákon ustanoví základný rámec pre zavedenie systému energetickej hospodárnosti budov, najmä kompetencie, práva a povinnosti a sankcie.
Z navrhovaného zákona vyplýva Slovenskej republike povinnosť v súlade so smernicou zabezpečiť realizáciu jednotnej metodiky výpočtu energetickej hospodárnosti budov a realizáciu minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov a veľkých existujúcich budov pri ich významnej obnove. Plnenie tejto úlohy vyžaduje:
#149# určiť tzv. nezávislých odborníkov, ktorí zabezpečia, že navrhnutá a naprojektovaná budova (resp. významná obnova existujúcej budovy) bude spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov určené technickou normou,
#149# určiť tzv. nezávislých odborníkov na energetickú certifikáciu budov,
#149# určiť správny orgán na realizáciu štátneho dozoru nad energetickou hospodárnosťou budov a na ukladanie sankcií.
Navrhovaný zákon ustanovuje, že úlohy štátu bude plniť Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Orgánom štátneho dozoru sa navrhuje poveriť Slovenskú energetickú inšpekciu, ktorá má inšpektorov odborne schopných posudzovať špecifické otázky energetickej certifikácie a schopných ukladať pokuty za správne delikty a prejednávať priestupky. Obdobnú činnosť Slovenská energetická inšpekcia vykonáva v oblasti energetiky a tepelnej energetiky.
Navrhovaný zákon bude mať dopad na vlastníkov budov, či už ako stavebníkov (investorov) nových budov, alebo ako vlastníkov existujúcich budov. Náklady im spôsobí povinnosť obstarať energetický certifikát v dôsledku zavádzanej povinnej energetickej certifikácie a povinnosť obstarávať kontrolu spoločných klimatizačných systémov v budovách. Tieto povinnosti vlastníkov budov sa budú vzťahovať na nové (novopostavené) budovy v štádiách ich projektovania a kolaudácie a na existujúce budovy v štádiách projektovania a kolaudácie ich významnej obnovy (ide v podstate o preukázanie súladu stavby s projektom), ako aj na všetky existujúce budovy, ktoré budú predmetom predaja alebo prenájmu.
V celoslovenskom meradle (stav ku koncu roka 2003) ide o 826 577 existujúcich rodinných domov, 21 717 existujúcich bytových domov a 15 171 nebytových nevýrobných budov (z toho 6 824 školských, 2 461 administratívnych, 1 268 zdravotníckych, 494 kultúrnych).