Vyšší plat bude znamenať vyššiu daň

Hoci sadzba dane z príjmov pre ľudí zostane rovnaká, nový minister financií Ján Počiatek chce do príjmu zaviesť takzvanú pohyblivú odpočítateľnú položku, aby sa daň "stala solidárnejšou". Ľudia s vyššími platmi od tejto solidarity môžu očakávať, že budú štátu platiť viac než doteraz. Časť ich mzdy, z ktorej sa neplatí daň, by sa totiž znížila, zatiaľ čo by štát vyššou nezdaniteľnou položkou chránil tých menej zarábajúcich.

Menšia daň, nižšia výplata
Na Slovensku sa dnes nezdaňuje 19,2-násobok životného minima, čo je 90 816 korún. Práve táto suma by mala byť iná pre rôzne príjmové skupiny. Hierarchiu možných odpočítateľných položiek teraz analyzuje ministerstvo financií. Podľa ekonómov je pohyblivá nezdaniteľná suma mzdy lepšia ako keby sa zrušila rovná 19-percentná sadzba dane, "ak sa parametre dobre nastavia", tvrdí autor daňovej reformy Richard Sulík.
Pri odpočítateľných položkách nastavených podľa výšky platu je podľa ďalšieho analytika Jána Tótha najväčším problémom, aby zvýšenie mzdy zároveň neznamenalo aj menej peňazí na výplatnej páske. "Ak by príjmy na hranici prechádzali z jedného daňového intervalu na druhý, mohlo by sa stať, že keď hrubý príjem stúpne napríklad o korunu, čistý zas klesne," povedal.

Nebezpečenstvo pre regióny
Jednou z hlavných priorít strany Smer je znižovanie rozdielov medzi regiónmi, navrhovaná úprava daní však paradoxne môže znamenať opak. Ak by sa totiž odpočítateľné položky zvýšili, mohlo by to znamenať, že by "sa zväčšila aj skupina ľudí, ktorá neplatí žiadnu daň", hovorí analytik Róbert Prega. Chudobnejšie oblasti by tak prišli o peniaze, pretože časť dane z príjmu vyberajú práve obce a krajské samosprávy. Tieto prostriedky potom prerozdeľujú napríklad na prevádzku škôl alebo opravy ciest. Prevažná časť dane z príjmu fyzických osôb dnes smeruje do rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. "Ak by sa odpočítateľné položky ešte zväčšili, tak by sa zväčšila aj skupina, ktorá neplatí vôbec žiadnu daň," hovorí Prega. To by mohlo znamenať problém a nižšie príjmy pre chudobnejšie oblasti.
"V niektorých regiónoch s nižšou príjmovou úrovňou je podiel daní od nižších príjmových skupín väčší ako na celoslovenskej úrovni. Tie by mohli mať výpadok príjmov väčší," upozorňuje Prega. Najväčšiu časť dane z príjmov platia však najvyššie príjmové skupiny, takže celkovo by sa príjmy z daní zrejme zvýšili. "Už procedurálne je však takáto zmena dosť ťažká, keďže väčšina príjmov je na obciach, zmena systému bude komplikovanejšia," tvrdí Prega. Zástupcovia obcí sa nižších príjmov do rozpočtov obávajú a voči zmenám sa ohradili už koncom júna.

Zamestnávatelia sú proti
Akékoľvek zásahy do súčasného systému odmietajú aj zamestnávatelia. "Považujeme to za nesystémový krok, trestá úspešnejších a demotivuje ľudí na vyššie zárobky," tvrdí hovorca Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Podľa neho je jedno, či sadzba dane z príjmov fyzických osôb bude progresívna alebo budú zavedené degresívne odpočítateľné položky. "Všetci by mali mať rovnakú sadzbu, ako aj odpočítateľné položky," dodáva.