Pred 64 rokmi Nemci spustili plán Barbarossa - útok proti ZSSR

Z 21. júna na 22. júna, presne pred 64 rokmi, sa začal realizovať plán nemeckej hitlerovskej armády Barbarossa, ktorý znamenal globálny útok proti ZSSR.
Nemecké vojská vrátane satelitov (Rumunsko, Fínsko) prepadli Sovietsky zväz bez vyhlásenia vojny. Nemecko tak jednostranne porušilo pakt o neútočení. Zo strany občanov ZSSR išlo o začiatok Veľkej vlasteneckej vojny. Od prvých hodín bol zaznamenaný rýchly postup nemeckých agresorov. Smrteľné nebezpečenstvo zjednotilo ZSSR, Veľkú Britániu, USA a ďalšie krajiny do protifašistickej koalície.
Išlo o najväčšiu útočnú operáciu v dejinách ľudstva na fronte širokom niekoľko tisícok kilometrov. Hitlerovské vojská našli Červenú armádu absolútne nepripravenú. Ešte niekoľko dní pred útokom boli na rozkaz Stalina stiahnuté viaceré jednotky z bezprostredného pohraničia. Diktátor Stalin slepo veril paktu známeho pod názvom Molotov (minister zahraničných vecí ZSSR) - Ribentrop (minister zahraničných veci Nemecka), ktorý v roku 1939 uzavrel s Hitlerom. Stalin nebral do úvahy varovania rozviedky, ani západných predstaviteľov. Odmietol uveriť, že sa útok blíži, aj potom čo nemecký dezertér prezradil presný dátum a čas - 22. jún, štyri hodiny ráno.
Ako sa ukázalo, Hitlerovo ťaženie v západnej Európe bola len predohra k veľkému útoku, ktorý mal podľa nemeckého vodcu zväčšiť ich zúžený životný priestor. Červená armáda Sovietskeho zväzu od začiatku trpela veľkými stratami, či už na životoch alebo obrovské množstvo vojakov padlo do zajatia. Wehrmacht sa denne posúval do vnútrozemia Sovietskeho zväzu o desiatky kilometrov. Sovietska armáda mala pri spustení plánu Barbarossa viac ako 2,6 milióna vojakov. Na obranyschopnosti sovietskej armády nepridala ani skutočnosť, že Stalin dal vo svojej paranoji v závere 30. rokov popraviť viaceré kvalitné dôstojnícke kádre. Počas prvých mesiacov ťaženia klesli počty Červenej armády na 800.000. Nemeckú ofenzívu zastavili až obranné opatrenia počas zimného ťaženia (1941/1942) Nemcov a na Moskvu. Vtedy prvýkrát padol mýtus o neporaziteľnosti nemeckej armády.
Ďalšiu veľkú ranu dostali Nemci pri Stalingrade na prelome rokov 1942/1943. O zlom sa pokúsili počas letnej ofenzívy pri kurskom výčnelku. Aj tam sovietska obrana stála na pevných základoch a nemeckému náporu v najväčšej tankovej bitke ľudstva odolala, prešla do definitívneho protiútoku a v roku 1945 dobyla Berlín.