Deficit verejných financií bude nižsí o 0,5 percenta

Deficit verejných financií by mal v tomto roku dosiahnuť 2,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) respektíve 3,7 % HDP po započítaní vplyvu 2. dôchodkového piliera vo výške 1,1 %. Je to o 0,5 percentuálneho bodu (p. b.) menej, ako sa plánovalo v schválenom rozpočte na rok 2006.
Vyplýva to zo Správy o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií SR za 3 štvrťroky 2006 a predikcii vývoja do konca roka, ktorú dnes vláda vzala na vedomie. Materiál bol pritom predložený na zasadnutie kabinetu už 15. novembra, vtedy však vláda rokovanie o tomto bode prerušila. Dôvodom bola potreba dopracovať niektoré jeho administratívne nedostatky.
Schválený rozpočet verejnej správy na rok 2006 predpokladal deficit vo výške 2,9 % HDP resp. 4,2 % HDP po započítaní vplyvu 2. dôchodkového piliera vo výške 1,3 % HDP. Dôvodom očakávaného nižšieho deficitu verejných financií o 0,5 p. b. je podľa MF lepší ako predpokladaný vývoj väčšiny makroekonomických ukazovateľov, či už ide o rast HDP, produktivitu práce, spotrebu domácností, zamestnanosť, mieru nezamestnanosti alebo zahraničný dopyt. "Oproti pôvodným predpokladom akcelerácia produkčnej stránky ekonomiky reflektuje vyššiu produkciu v neautomobilovom priemysle a tiež rýchlejší nábeh automobilového priemyslu," dodáva v správe ministerstvo.
Predkladaná správa pritom nepočíta so zverejneným údajom o raste HDP na Slovensku v 3. štvrťroku tohto roka z 15. novembra, podľa ktorého HDP medziročne reálne vzrástol o 9,8 %. Dôvodom je skutočnosť, že ide iba o rýchly odhad Štatistického úradu (ŠÚ) SR. Spresnené výsledky o štruktúre HDP budú zverejnené až 7. decembra 2006.
Rizikom pre ďalší vývoj ekonomiky aj verejných financií má byť najmä vysoká miera inflácie. Tá podľa MF dosiahne v priemere za rok 2006 hodnotu 4,5 %, čo je približne o 2 p. b. viac oproti predpokladom rozpočtu na rok 2006. Je to najmä dôsledok rastu svetových cien ropy a energetických surovín. Vývoj inflácie v SR však môže byť ohrozený aj rýchlejším rastom domáceho dopytu. "Preto prioritnou úlohou fiškálnej politiky naďalej zostáva stláčanie deficitu verejných financií, čím sa zamedzí nerovnovážnemu vývoju ekonomiky a súčasne sa zabezpečí plnenie všetkých maastrichtských kritérií v roku 2007 a plná pripravenosť fiškálnej politiky nahradiť absenciu národnej monetárnej politiky po vstupe do eurozóny," spresňuje sa v predkladanej správe.
Celkový schodok verejných financií v absolútnych číslach by sa mal oproti schválenému rozpočtu znížiť o 3,5 miliardy Sk na 40,9 miliardy Sk. Štátny rozpočet prispeje k zníženiu deficitu sumou 8,8 miliardy Sk, predpokladá ministerstvo financií. Úspory v štátnom rozpočte však majú byť čiastočne kompenzované horším hospodárením ostatných zložiek verejnej správy v celkovej výške 5,3 miliardy Sk. Pri mimorozpočtových účtoch a štátnych finančných aktívach má dôjsť k zhoršeniu hospodárenia o 3,3 miliardy Sk, v Sociálnej poisťovni o 0,5 miliardy Sk, štátnych fondoch o 0,3 miliardy Sk a u obcí a vyšších územných celkov o 1,2 miliardy Sk.