Moslimovia oslavujú Deň Jeruzalema

Desaťtisíce moslimov sa modlili v posledný piatok svätého mesiaca ramadán v mešite al-Aksá v Jeruzaleme pod dohľadom izraelskej polície. Duchovný Jusúf Abú Snajní v kázni vyzval Palestínčanov, aby zostali jednotní v čase nezhôd medzi stranou Fatah prezidenta Mahmúda Abbása a vládnym hnutím Hamas. "Títo ľudia sa nemôžu rozdeliť na dva tábory bojujúce proti sebe, pretože by to mohlo viesť k občianskej vojne," povedal. Snajní odsúdil izraelskú okupáciu a medzinárodný tlak a zdôraznil, že Palestínčania sú vystavení "vážnemu sprisahaniu proti ich krajine".
Izraelská polícia v okupovanom východnom Jeruzaleme, kde sa mešita nachádza, bdela nad dodržiavaním poriadku, no moslimovia sa po kázni v pokoji rozišli a všetko sa obišlo bez incidentov. Každý posledný piatok svätého mesiaca ramadán povolia izraelské úrady vstup mužom zo Západného brehu starším ako 45 rokov a ženám nad 35 rokov do Jeruzalema, aby sa modlili v mešite al-Aksá, ktorá je tretím najposvätnejším miestom islamu.
Deň Jeruzalema oslavovali aj v Teheráne. Desaťtisíce Iráncov pochodovali v piatok ulicami hlavného iránskeho mesta, skandovali heslá alebo niesli transparenty s protižidovskými heslami. Tradičné podujatie stúpencov šiitskej vetvy islamu, ktorého účelom je dokázať, že Jeruzalem je moslimské mesto, sprevádzala ostrá protiizraelská rétorika. Iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád, ktorý na demonštrácii tiež vystúpil, obvinil Bezpečnostnú radu OSN že straní Izraelu a stratila legitimitu.
"Sú žalobcami, sudcami a porotou v zmysle faraónov. Bezpečnostnej rade chýba legitimita, jej rozhodnutia sú nelegitímne," vyhlásil Ahmadínedžád počas propalestínskej demonštrácie v Teheráne. Iránsky prezident potvrdil odhodlanosť krajiny neustúpiť pred požiadavkou medzinárodného spoločenstva, aby jeho krajina zastavila jadrový program. Ahmadínedžád vyhlásil, že jeho krajina "nebude tolerovať ani najmenší nátlak".
Približne tisíc libanonských žien podporujúcich radikálne hnutie Hizballáh demonštrovalo v piatok pri príležitosti Dňa Jeruzalema pri hraniciach s Izraelom. Zahalené čiernym čádorom, s vlajkami Palestíny, Libanonu a Hizballáhu, sa zhromaždili pri priechode Fatimina brána ohradenom plotom s ostnatým drôtom. Niektoré účastníčky demonštrácie niesli obrovské portréty vodcu Hizballáhu Hassana Nasralláha v pozadí s jeruzalemskou mešitou al-Aksá.
Libanonská armáda rozmiestnená pri libanonsko-izraelských hraniciach po 34-dňovej vojne medzi Izraelom a hnutím Hizballáh zabránila ženám v prístupe k hraničnému priechodu. Protestné zhromaždenie inicioval iránsky ajatolláh Ruholláh Chameneí.
Podobné demonštrácie sa konali aj v Pásme Gazy pod vedením vládneho Hamasu či ďalších teroristických organizácií ako Islamský džihád a Brigády mučeníkov al-Aksá. Demonštrácia sa konali aj v druhom najväčšom irackom meste Basra.
Deň Jeruzalema (po arabsky al-Kuds) je sviatkom, ktorý inicioval v roku 1979 iránsky ajatolláh Chomejní. Pripomínajú si ho najmä šiiti verní iránskym islamským vodcom. Preto sa demonštrácie konajú najmä v Teheráne a Bejrúte, a nie napríklad v Damasku, kde žijú vyznávači sunnitskej vetvy islamu. Al-Kuds sa koná každoročne v posledný piatok mesiaca ramadán. Jeho cieľom je dosiahnuť návrat Izraela do rúk Palestínčanov.