Marek Kalavský: Ministri by sa nemali uchádzať o žiadne dotácie

Pripravujete všeobecné pravidlá ma rozdeľovanie dotácií. Na čo majú slúžiť?
- Snažíme sa pripraviť pre eurofondy východiská minimálne na úrovni uznesenia vlády. To totiž zaväzuje všetkých členov vlády, zatiaľ čo interný predpis platí iba pre konkrétne ministerstvo. V eurofondoch sa prideľuje veľké množstvo peňazí. Tam, kde štát môže rozhodovať o distribúcii peňazí hlavne do podnikateľskej sféry, treba byť veľmi opatrný. Teraz je na to správny čas, pretože od roku 2007 sa začnú prideľovať ďalšie prostriedky.
Nebojíte sa, že to ministerstvá, fungujúce podľa svojich pravidiel, nemusia akceptovať?
- Určite to bude vyžadovať veľkú mieru rokovania a diplomacie.
SMK krátko po kauze Simon zverejnila návrh, že ministri, štátni tajomníci a ich firmy by sa nemali uchádzať o žiadne dotácie...
- Nemali by sa o ne uchádzať. Hoci to nemusí byť vždy spojené s korupciou, vyvoláva to dojem, že dotyčný môže byť zvýhodnený. Podľa predsedu SMK Bélu Bugára by sa štátni tajomníci a ministri nemali uchádzať len o nenárokovateľné dotácie, pretože je tam možnosť subjektívneho posúdenia. Podľa mňa by to však malo platiť plošne.
Platí zo zákona pre konflikt záujmov rovnaký meter na tzv. veľkú a malú politiku?
- Konflikt záujmov, ako základný štandard na fungovanie verejných funkcionárov, nemá rovnaké pravidlá pre regionálnu a celoštátnu politiku. V samospráve je problém nastaviť také pravidlá nezlučiteľnosti funkcií ako vo veľkej politike, pretože potom by to nikto nerobil. Nemôžete si napríklad dovoliť robiť poslanca obecného zastupiteľstva a nemať žiaden iný príjem.
Korupcia sa decentralizuje - v samospráve je jej čoraz viac. Sú regióny pod dostatočnou kontrolou?
- Je čoraz viac odhalených prípadov korupcie, a to znamená, že príslušné orgány v tejto oblasti pracujú. Veľa sa zmenilo aj v kontrole hospodárenia v samospráve. V obciach a vyšších územných celkoch majú obyvatelia navyše možnosť odvolať referendom starostu alebo župana. Ak vedia, že títo volení predstavitelia berú úplatky, majú v rukách nástroj, aby zmenili vedenie samosprávy. Ale nerobia to. Táto možnosť pritom vo veľkej politike v podstate nie je.
Aliancia pre Fair-Play dokonca tvrdí, že podnikatelia, ktorí sú zároveň poslancami VÚC, by mali zverejniť, o aké zákazky sa v danom kraji uchádzajú...
- Ak firma, v ktorej figuruje poslanec, dostane nejakú zákazku vo svojom VÚC, neznamená to automaticky, že je za tým korupcia. Môže to však vyvolávať isté pochybnosti. Dôležité je, aby sa vedelo, kto má podiely, v ktorých firmách a zároveň o aké zákazky vo svojom VÚC sa uchádza. Povinnosť deklarovať tieto fakty je dôležitejšia ako zákaz vlastniť podiely.
Hovoríte, že v samospráve sa nedajú nastaviť také striktné pravidlá ako vo veľkej politike. Napriek tomu ani poslanci NR SR nie sú ochotní prijať všeobecne záväzné podmienky na podávanie majetkových priznaní?
- Ústavný zákon jasne hovorí, že priznania majú slúžiť na to, aby jasne deklarovali majetkové pomery. Je preto absurdné, aby výbor prijal také stanovisko, že z majetkových priznaní nevieme zistiť majetkové prírastky.
To isté platí pre tichú dohodu, naprieč politickým spektrom, o nezužovaní poslaneckej imunity. Čím sa to dá vysvetliť?
- Rozhodovanie o imunite je rozhodovaním o nich samých. Poslanci argumentujú aj tým, že sa boja politických perzekúcií. To je podľa mňa absurdné. Imunita by mala chrániť poslancov pri vzatí do väzby, pretože to vyslovene znemožňuje výkon mandátu. Viazať začatie trestného stíhania na súhlas parlamentu aj vo veciach, ktoré nesúvisia s výkonom mandátu, je ďaleko za hranicou toho, čo možno akceptovať. Dúfam, že sa to podarí presadiť, aj keď asi nie v tomto volebnom období.