PEM sa vyslovila za druhú alternatívu dokončenia SND, ale s modifikáciami

Zisk z nej by bol už v júli použitý na založenie 100-percentnej štátnej akciovej spoločnosti, ktorej by patrila rozostavaná novostavba SND vrátane pozemkov. Tú by spoločnosť za výnos z predaja dokončila. Vo verejnej súťaži by v septembri spoločnosť hľadala zmluvného partnera na spoločné prevádzkovanie komplexu novostavby SND. Z výnosov z prenájmu by investor hradil časť nákladov na prevádzku.
Podľa PEM by mal však investor byť vyberaný dopredu tak, aby mohol ovplyvniť dostavbu SND. "To považujeme za kľúčové, lebo ak by bolo SND dostavané podľa pôvodného projektu a následne by bol pokus využiť priestor na prenájom, výnos by bol určite oveľa nižší," povedal dnes pred novinármi minister financií Ivan Mikloš. PEM odporučila dokončiť budovu z výnosu z predaja budovy generálneho riaditeľstva a DPOH. PEM naopak neodporučila predávať pozemky priľahlé k novostavbe, aby ich investor mohol využiť na ďalšie investície, ktoré by mohli zvýšiť atraktívnosť budovy a návratnosť investícii.
Ministerstvo kultúry SR a SND by malo zadefinovať, v akej miere chce novostavbu využívať na účely divadla a administratívy. V návrhu druhej alternatívy sa hovorí o 50 až 70 percentách. Podľa Mikloša sa dnešné riešenie líši od pôvodne vládou schváleného návrhu riešenia ministerstva hospodárstva v tom, že sa investor bude hľadať vo výberovom konaní a že štát vloží do projektu prostriedky z predaja nehnuteľností. Tie by mali byť v hodnote jednej miliardy, ktorá je potrebná na dokončenie budovy. "Bude to zložitý proces, kde bude potrebné najať poradcu," konštatoval Mikloš. Riadenie procesu, a teda i výber poradcu bude podľa neho na rezorte kultúry, v prípade že to vláda schváli.
Mikloš poznamenal, že v oboch alternatívach MK SR vyčísľuje náklady na prevádzku zhruba v dnešnej výške, to ale predpokladá bez odpisov. Náklady by boli bez odpisov len v prípade, že by budova ostala v majetku MK SR - ako navrhuje prvá alternatíva. Ak by bola v majetku akciovej spoločnosti, ktorá odpisy zo zákona robiť musí, náklady na prevádzku by neboli 400 ale 800 miliónov korún. Podľa Mikloša bolo problémom druhej alternatívy aj to, že nedávala záruky znižovania nákladov.