1. január 2009, euro za 33 korún

Tridsaťtri korún. Za toľko by sa mohlo predávať jedno euro v januári 2009, kedy máme prijať spoločnú európsku menu. Odhadla to väčšina z 10 analytikov v prieskume HN napriek tomu, že včera sa euro predávalo za 34,80 koruny.
Kurz totiž posilňuje už dlhšie obdobie. Od novembra 2005, kedy sme vstúpili do systému ERM II považovaného za "čakáreň na euro" posilnil až o tri koruny, teda o osem percent. Keď sme do systému vstupovali, takéto posilňovanie nikto nečakal a exminister financií Ivan Mikloš počítal s tým, že do eurozóny vstúpime pri kurze 35,5.
Obchodníci v očakávaní
Problém by však mohol nastať, ak by koruna posilnila výraznejšie ako odhadujú analytici. Európskej centrálnej banke sme sa totiž zaviazali, že naša mena nesmie byť silnejšia ako 32,68 za euro. Môže sa totiž hýbať iba 15 percent okolo tzv. centrálnej parity, teda hranice 38,45 za euro. Národná banka by ju cez túto hranicu nesmela pustiť.
Hoci by reálna sila koruny bola vyššia, naše peňaženky by to nepocítili. Ľudia by mali v zahraničí vyššie výdavky, než by mohli, firmy by nedovážali najlacnejšie, ako sa dá. "Centrálna parita má odzrkadľovať reálny kurz, čo teraz neplatí," hovorí analytik Róbert Prega.
Riešenie však existuje. Podobný problém už riešilo aj Grécko a Írsko, ktoré vyrokovali zmenu poviného pásma. "Nie je to nič výnimočné," dopĺňa analytička Lucia Štekláčová.
Dôverná záležitosť
Prehodnotenie "manévrovacieho" pásma je dôverné. Národná banka preto musí zachovať mlčanlivosť, aby sa citlivé informácie nezneužili pri obchodovaní na devízových trhoch. Guvernér Národnej banky Ivan Šramko na októbrovom HNClube -- Klube Hospodárskych novín povedal, že "bude rozhodujúce, aby bol kurz koruny stabilný a neboli extrémne výkyvy." Potom by sme mali byť schopní vyrokovať, aby sa koruna oproti euru fixovala na trhovej hodnote.