Vláda SR na svojej 137. schôdzi prerokovala a s pripomienkou schválila Návrh legislatívneho zámeru zákona o dlhodobej starostlivosti a podpore integrácie osôb so zdravotným postihnutím.
Cieľom navrhovaného zámeru je pripraviť moderný zákon o dlhodobej starostlivosti, ktorý by so zohľadnením osobitostí slovenského právneho prostredia riešil problematické otázky súčasného právneho stavu v tejto oblasti a dosiahol podľa možností vytvorenie nového legislatívneho, organizačného a finančného systému služieb, pomôcok a dávok, ktorý bude integrovať zdravotnú a sociálnu starostlivosť, pomôcky a ostatné podporné nástroje potrebné na poskytovanie nevyhnutnej podpory osobám s dlhodobými funkčnými poruchami.
Súčasná právna úprava v oblasti dlhodobej starostlivosti
Integrácia sociálnej pomoci a zdravotnej starostlivosti nie je v právnom systéme Slovenskej republiky systematicky upravená. Podľa súčasnej platnej právnej úpravy sú sociálna pomoc a zdravotná starostlivosť o osoby, ktorým sa má podľa novonavrhovanej právnej úpravy poskytovať dlhodobá starostlivosť a podpora integrácie, upravené samostatne v rôznych právnych predpisoch.
Dôvody pre zavedenie dlhodobej starostlivosti ako novej verejnej služby
Legislatívna úprava dlhodobej starostlivosti vychádza z Programového vyhlásenia vlády SR a z nadväzujúcich uznesení vlády SR s cieľom integrovať prekrývanie sociálnych a zdravotníckych služieb.
Základným dôvodom pre vytvorenie osobitného systému dlhodobej starostlivosti sú súčasné a prognózované zmeny v štruktúre obyvateľstva Slovenska.
Najvýraznejšou demografickou zmenou je starnutie populácie. Okrem starnutia populácie sa vážnym dôvodom stáva rastúce očakávanie verejnosti po lepšej kvalite služieb, ako aj zmena životného štýlu a štruktúry rodín, čo ovplyvňuje životné podmienky starých ľudí a rast dopytu po službách dlhodobej starostlivosti.
V rámci doterajších reforiem sa odpoveď na uvedené výzvy hľadala len čiastočne - v reforme penzijného systému. Aj to je jeden z dôvodov, prečo kapacita a kvalita služieb poskytovaných rezortom zdravotníctva a rezortom sociálnych vecí pre starších ľudí nezodpovedá ich skutočným potrebám. Pre túto skupinu obyvateľstva chýbajú potrebné zdravotné a sociálne služby tak v domácej a v komunitnej starostlivosti ako aj v ústavnej starostlivosti. Chýba cielená koordinácia poskytovania zdravotnej starostlivosti a sociálnej pomoci, ktorá môže nadobudnúť až podobu integrácie oboch služieb. Integrácia potrebných služieb je organizačne, finančne aj ľudsky najefektívnejší prístup k osobám vyžadujúcim dlhodobú starostlivosť a podporu integrácie a osvedčila sa v ekonomicky vyspelých krajinách.
Rovnako vážnym dôvodom pre vytvorenie osobitného systému dlhodobej starostlivosti je aj integrácia občanov s ťažkým zdravotným postihnutím do života spoločnosti. Napriek miernemu pokroku za posledných 10 rokov, existuje pre väčšinu detí, mládeže a dospelých so zdravotným postihnutím ešte veľa prekážok, ktoré im bránia robiť to, čo robia ich zdraví rovesníci.
Zákon o dlhodobej starostlivosti a podpore integrácie bude, na rozdiel od platnej právnej úpravy, integrovať rôzne nástroje podpory pre občanov so zdravotným postihnutím, bude klásť dôraz na sociálne poradenstvo a sociálnu rehabilitáciu, zapájať do systému mimovládne organizácie, ktoré pracujú s týmito občanmi, do hľadania najvhodnejších riešení, podčiarkuje nevyhnutnosť individuálneho prístupu ku každému jednotlivcovi.
Dlhodobá starostlivosť preto zahŕňa širokú plejádu nástrojov uspokojovania individuálnych potrieb klientov:
* sociálne poradenstvo a sociálnu rehabilitáciu,
* ošetrovateľskú starostlivosť,
* sociálne služby,
* príspevky na sociálne služby,
* príspevky na kompenzačné pomôcky,
* dávky na úhradu zvýšených nákladov na živobytie z titulu zdravotného postihnutia.
Dlhodobá starostlivosť a podpora integrácie osôb so zdravotným postihnutím nadväzuje na reformu sociálneho systému a reformu zdravotníctva.
Rozdiely medzi dlhodobou a krátkodobou starostlivosťou
Potreba dlhodobej starostlivosti a podpory integrácie vzniká v prípade trvalej funkčnej nespôsobilosti. Krátkodobá starostlivosť je poskytovaná v prípade dočasnej zmeny zdravotného stavu alebo dočasnej krízy sociálnych vzťahov v prostredí.
Klient dlhodobej starostlivosti a podpory integrácie
Klientom dlhodobej starostlivosti a podpory integrácie je osoba, ak je obmedzená jej schopnosť alebo ak stratila schopnosť vykonávať nevyhnutné životné úkony, nevyhnutné práce v domácnosti a ďalšie sociálne a pracovné funkcie v dôsledku fyzickej, zmyslovej alebo duševnej funkčnej poruchy, ktorá je trvalá alebo je predpoklad, že bude trvať najmenej 6 mesiacov. Zároveň táto osoba vyžaduje ošetrovateľskú alebo opatrovateľskú starostlivosť, poskytnutie pomôcky alebo vybavenie bytu pri vykonávaní nevyhnutných životných úkonov a nevyhnutných prác v domácnosti alebo vyžaduje poskytnutie jednorazových či opakovaných peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia pre svoju sociálnu a pracovnú integráciu.
Klasifikácia funkčných porúch zodpovedá "Klasifikácii funkčnej schopnosti, postihnutia a zdravia" podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO, 2001). Princípy uvedenej klasifikácie budú využité pri príprave zákona o dlhodobej starostlivosti.
Vláda SR na svojej 137. schôdzi prerokovala a schválila Návrh financovania projektov diaľnic formou PPP.
V "Aktualizácii nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest", boli analyzované finančné možnosti dokončenia diaľnice D1 a rýchlostných ciest R1 a R2 medzi Bratislavou a Košicami. Vláda zobrala na vedomie zámer dokončiť diaľnicu D1 medzi Bratislavou a Košicami do roku 2010. Aktualizácia predpokladala dokončiť súbežne s diaľnicou D1 aj rýchlostnú cestu R1 medzi Bratislavou a Banskou Bystricou do roku 2012 a do toho istého termínu dokončiť aj vybrané ucelené časti rýchlostnej cesty R2 medzi Lučencom a Tornaľou.
Z analýzy možných finančných zdrojov vyplynulo, že realizáciu zámeru nebude možné kryť len z verejných finančných prostriedkov a prostriedkov fondov EÚ.
Vláda SR preto schválila predpoklad verejného a privátneho partnerstva vo financovaní. Na projekty s privátnym partnerstvom (Public Private Partnership, ďalej len "PPP") boli predbežne určené úseky diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Ivachnová a Jánovce - Studenec v celkovej dĺžke 94 km.
Prípravou projektu PPP bola poverená Slovenská správa ciest, ktorá v júni 2004 podľa zákona o verejnom obstarávaní vybrala poradcu pre výber metódy a podmienok na financovanie výstavby diaľnic v SR pomocou súkromného kapitálu.
Poradca vypracoval a dodal Štúdiu realizovateľnosti projektov diaľnic formou PPP, ktorá preukázala, že uplatnenie systému PPP pre projekty diaľnic na Slovensku je možné.
Poradca analyzoval harmonogram dokončenia výstavby diaľnice D1 do roku 2010 v súlade so zámerom Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR.
Z vlastnej iniciatívy poradca analyzoval aj alternatívu dokončenia do roku 2013. Na základe porovnania alternatív odporučil harmonogram dokončenia výstavby do roku 2013.
Investičné výdavky na realizáciu projektu PPP v dĺžke 94 km boli odhadnuté na 69,0 mld. Sk. Pri tejto investičnej hodnote a zabezpečení prevádzky diaľnice po dobu trvania koncesie t.j. 25 rokov, odhad nominálnych ročných platieb požadovaných koncesionárom predstavuje 13,6 až 15,9 mld. Sk pri harmonograme do roku 2010. Poradcom predpokladané výnosy z mýta nepostačia na financovanie ročných platieb koncesionárovi a preto sa bude musieť financovanie riešiť z budúcich štátnych rozpočtov.
Z porovnania odhadovaných čistých súčasných hodnôt projektov pri obstarávaní projektu verejnou súťažou a obstarávaní projektu formou PPP vyplýva, že obstarávanie formou PPP pri harmonograme s dokončením do roku 2013 je výhodnejšie cca o 3 až 4,5 mld. Sk.
Na základe podnetu Ministerstva financií SR sa opätovne analyzovali podklady k aktualizácii nového projektu a vypracoval sa nový predbežný finančný rámec a harmonogram postupu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2010 s výhľadom aj na ďalšie roky.
Sumarizovali sa odhady zdrojov financovania (štátny rozpočet, fondy EÚ, úvery Národnej diaľničnej spoločnosti a mýto) a zvažovali vecné priority výstavby diaľnic a rýchlostných ciest obsiahnuté v aktualizácii nového projektu.
Rámcová analýza preukázala, že aj pri optimistickom odhade možností čerpania zdrojov EÚ v programovacom období 2007 - 2013 (v aktualizácii nového projektu odhad 30,7 mld. Sk, v novom finančnom rámci 50,3 mld. Sk) je dokončenie výstavby diaľnice D1 podmienené použitím PPP na úseku v dĺžke minimálne 43 až 50 km. Tieto predpoklady musia byť potvrdené rozpočtom fondov EÚ v novom programovacom období.
Ako kritérium na výber úsekov pre prvý projekt (pilotný projekt) PPP sa zvolila najvyššia intenzita dopravy a výkonnosť cestného úseku. Ide o uplatnenie princípu "najskôr vybudovať najpotrebnejšie úseky". Na pôvodne definovaných úsekoch PPP D1 Hričovské Podhradie - Ivachnová a Jánovce - Studenec je najsilnejšia premávka v úseku Žilina - Martin, kde súčasná intenzita dosahuje 19 300 až 21 700 skutočných vozidiel za 24 hodín Tento návrh je odlišný od pôvodného návrhu, ktorý navrhol ako pilotný projekt úsek D1 Hubová - Ivachnová. Nový navrhnutý pilotný projekt má celkovú dĺžku 28,9 km. Ďalším možným projektom PPP môžu byť úseky D1 Turany - Hubová, alebo Hubová - Ivachnová.
Pre určenie časového harmonogramu výstavby zvoleného pilotného projektu je rozhodujúci úsek Višňové - Dubná Skala, v ktorom sa nachádza dvojrúrový tunel v dĺžke 7,460 km.
Harmonogram výstavby úsekov diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Ivachnová a Jánovce - Studenec do roku 2010 predstavuje zámer Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR v súlade s aktualizáciou nového projektu. Vo väzbe na nové odhady finančných zdrojov na dostavbu diaľnice medzi Bratislavou a Košicami, najmä s prihliadnutím na zdroje z fondov EÚ v novom programovacom období, môže prísť do úvahy aj skrátenie dĺžky diaľničných úsekov navrhovaných na financovanie formou PPP. Nový pilotný projekt PPP, ktorý zahrňuje technicky najnáročnejší a najzložitejší úsek s tunelom v dĺžke 7,460 km, bude určujúci pri harmonograme dostavby diaľnice D1.
Návrh postupu v príprave projektu PPP obsahuje návrh základnej právnej štruktúry, modelové rozdelenie rizík medzi štátom a koncesionárom, typ koncesionárskej zmluvy a požiadavky na legislatívne zmeny.
Záver
Štúdia realizovateľnosti PPP preukázala, že vybrané úseky diaľnic sú realizovateľné v systéme PPP, pri splnení popísaných opatrení najmä v legislatívnej oblasti.
Modelové prepočty ekonomickej efektívnosti naznačujú, že realizácia pilotného projektu v systéme PPP a následné zabezpečenie prevádzky po dobu 25 rokov je z finančného hľadiska výhodnejšia, ako realizácia projektu verejným obstarávaním. Ročné platby koncesionárovi bude nevyhnuté v počiatočných rokoch platiť zo štátneho rozpočtu, neskôr z mýta.
Na základe analýzy pôvodne uvažovaného a nového finančného rámca programu výstavby diaľnic a podnetu Ministerstva financií SR, sa navrhuje realizovať pilotný projekt PPP na diaľnici D1 v úseku Lietavská Lúčka - Turany, s termínom začatia v roku 2007.
O forme financovania nadväzujúcich úsekov diaľnice Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka a Turany - Ivachnová bude rozhodnuté po spresnení rozpočtu fondov EÚ v novom programovacom období.