Podľa zákona o energetickej hospodárnosti budú totiž potrebovať tzv. energetický certifikát. Ten bude potrebné predložiť pri predaji rodinných domov s rozlohou nad 50 štvorcových metrov, ale aj pri kolaudácii nových obytných, administratívnych a iných objektov. Rovnako bude potrebný aj pri predaji a prenájme starších budov. Okrem iného totiž zákon vyžaduje, aby vlastník takejto nehnuteľnosti pri jej prenájme "odovzdal osvedčenú kópiu energetického certifikátu nájomcovi".
Do 20-tisíc korún na dom
Nová povinnosť bude mať dosah aj na ceny nehnuteľností. Náklady na certifikát si predajcovia či prenajímatelia zarátajú do ceny. Riaditeľ regionálnej pobočky Slovenskej inovačnej energetickej agentúry v Trenčíne Miroslav Žilinský predpokladá, že cena jedného certifikátu pre rodinný dom bude desať- až dvadsaťtisíc korún. Pri veľkých budovách, akými je napríklad centrála Národnej banky Slovenska alebo Aupark, by šlo rádovo o stotisíce korún. Európska komisia síce odhadla priemernú cenu jedného certifikátu na 400 eur, teda necelých 14-tisíc korún, Žilinský však túto sumu považuje za podhodnotenú.
Byt ako chladnička
Nespornou výhodou z pohľadu kupujúceho však bude lepší prehľad o kvalite nehnuteľnosti, čím sa zlepší aj jeho vyjednávacia pozícia. "Certifikát stanovuje energetickú kvalitu nehnuteľnosti. Je podkladom na rokovanie o jej cene," hovorí Anton Novotný zo Združenia pre zatepľovanie budov. Ak kupec podľa certifikátu zistí, že stavba patrí do horšej energetickej kategórie, musel by investovať do jej obnovy.
Certifikáty zaradia stavby do jednotlivých energetických tried. Podľa zákona je ich sedem. Od A - najlepšej, po G - najhoršiu. Je to podobné, ako pri chladničkách, ktoré sú tiež zaradené do energetickej kategórie vyznačenej na štítkoch a v dokladoch. Zákazníci tak majú pri kúpe prehľad, koľko spotrebujú elektriny a ako efektívne ju využívajú.
Ako to má fungovať
- certifikáty budú potrebné pri predaji a prenájme budovy
- povinné budú aj pri dokončení novej stavby alebo "významnej obnove" staršej budovy
- v ostatných prípadoch je certifikácia dobrovoľná
- cena za certifikát by mala byť od desať- po niekoľko stotisíc korún
Bude sa meškať
Ceny certifikátu však nemusia byť jedinou komplikáciou pre majiteľov nehnuteľností. "Uplatňovanie tohto zákona sa v praxi oneskoruje," upozorňuje Novotný. Znalci, ktorí budú robiť energetické audity a ich majiteľom budov vystavia o tom preukaz, budú mať koncom roka skúšky. "Pripravujeme skúšky odbornej spôsobilosti, aby si ich absolventi mohli založiť živnosť a robiť energetické certifikáty," informuje predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov Dušan Majdúch. Meškanie certifikácie môže dočasne negatívne ovplyvniť trh s nehnuteľnosťami alebo sa bude zákon obchádzať - tvrdia niektorí odborníci.
Nároky na znalcov
Aby znalci prácu zvládli, musia ovládať asi 70 noriem. Týkajú sa tepelnej ochrany stavebných konštrukcií, vykurovania a prípravy teplej vody, vetrania a klimatizácie, elektroinštalácie a osvetlenia budov.
Znalcom pritom nemôže byť každý. Zákon vyžaduje ľudí s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa so zameraním na stavebníctvo, architektúru, energetiku alebo strojníctvo s minimálne trojročnou praxou v oblastiach spojených s projektovaním a energetickými vlastnosťami budov.
Energetická kvalita
Audity budov vyžadujú predpisy Európskej únie. Majú prispieť k zníženiu ich energetickej náročnosti, a tým aj k obmedzeniu vypúšťania oxidov uhlíka. Zistí sa tiež, ako spĺňajú tepelnoizolačné normy. "Energetická trieda budov sa stanoví podľa charakteristiky stavebnej konštrukcie, najmä tepelnoizolačných vlastností obvodového plášťa, strechy, okien, dverí, ale aj účinnosti vykurovania, chladenia, vetrania, vplyvu susedných budov a ďalších faktorov," vysvetľuje Miroslav Žilinský.
Kostoly majú výnimku
Energetické preukazy sa budú vystavovať bytovým a rodinným domom, administratívnym budovám, školám, nemocniciam, objektom reštaurácií, hotelov a ďalším. Nemusia ich mať historické budovy, kostoly, ale ani stavby s plánovaným časom užívania menej ako dva roky či také, ktoré sa využívajú menej ako štyri mesiace v roku. Zákon pritom hovorí o celých budovách, nie o jednotlivých bytoch.
"Pre znalca a majiteľov objektov budú energetické preukazy dôležité, ale pre nás nie," tvrdí pracovník Československej realitnej, s. r. o., v Senici. Preukazy podľa neho poskytnú "zaujímavú informáciu hlavne tým, ktorí kupujú nový dom. Pri staršom nemá takýto doklad vplyv na jeho cenu." Za vystavenie certifikátu v rozpore so zákonom hrozí pokuta od päťtisíc do stotisíc korún.
Projektovať po novom
Energetické audity budov ovplyvnia aj ich konštruovanie. "Budú sa musieť používať nové materiály, ktoré znížia ich energetickú náročnosť. Nedá sa to však urobiť zo dňa na deň," predpokladá Majdúch. Projektanti sa podľa neho musia podrobnejšie oboznámiť s vlastnosťami stavebných materiálov. Zmeny v konštrukcii čakajú aj zasklené "mrakodrapy," ktoré pribúdajú najmä v Bratislave. "Mrakodrapy sú na tom zle. Ich energetická náročnosť je vysoká," upozorňuje Žilinský.