Motívom peňažnej reformy v roku 1953 bolo odčerpanie nadbytočného obeživa v rukách obyvateľstva, ale predovšetkým zbaviť hospodárskej základne reakčné živly, bývalých majiteľov znárodnených podnikov, živnostníkov a kulakov. Tak prepadlo niekoľko sto miliárd korún zmrazených od roku 1945 na viazaných vkladoch jeden k nule... Hotovosť do 300 Kčs starej meny sa vymieňala v pomere 5 : 1, t. j. za 60 nových Kčs, pričom ceny sa zmenili 5 : 1. Všetka ostatná hotovosť 50 : 1. Vklady obyvateľstva v štátnej sporiteľni do 5 000 Kčs starej meny v pomere 5 : 1, zvyšok do 10-tisíc starých korún 6,25 : 1, do 20-tisíc starých korún 10 : 1, od 20- do 50-tisíc Kčs v pomere 25 : 1, nad 50-tisíc Kčs 30 : 1. Štát sa navyše "odmenil" občanom, ktorí podľahli panike a v období po 15. máji 1953 vybranú hotovosť opätovne uložili na vkladné knižky. Takýmto sklamaným sporiteľom sa vymenil celý vklad v pomere 50 : 1! Veľmi zle dopadli v roku 1953 aj tí, čo mali pôžičky. Sporiteľňa im prepočítala dlhy v pomere 5 : 1, takže ich po 1. júni 1953 museli splácať z prázdnych peňaženiek novými korunami. Ešte horšie dopadli tí, čo vyčerpali hotovostné pôžičky a nestačili ich minúť za tovar. Hotovosť v starej mene im vymenili 50 : 1, záväzok z pôžičky však klesol iba 5 : 1. Zo dňa na deň sa tak dlžníci zadlžili na desaťnásobok pôvodného dlhu!