Rozhovory o konverznom kurze, čiže o pomere, v akom budeme meniť koruny za eurá pri vstupe do eurozóny, sú v plnom prúde. "Začali sa približne v čase predloženia konvergenčnej správy, keď bolo jasné, že do eurozóny nám chýba iba krôčik," potvrdil hovorca rezortu financií Miroslav Šmál.
Náprotivkom slovenskému ministerstvu a Národnej banke Slovenska sú Európska komisia a Európska centrálna banka. NBS slovami svojej hovorkyne Jany Kováčovej odkázala, že "nebude ani nemôže komentovať proces stanovenia konverzného kurzu".
Výška konverzného kurzu bude známa 8. júla, keď ju oznámi Rada Európskej únie. Premiér Robert Fico v predchádzajúcich dňoch niekoľkokrát zdôraznil, že podporuje čo najsilnejší kurz, nemal by však uškodiť ekonomike.
Devízoví investori jeho slová pozorne počúvajú a korunu húfne nakupujú s vidinou jej ďalšieho posilnenia. To ju, samozrejme, ďalej zhodnocuje. Mena aj včera zlomila rekord, keď sa dostala na 31,24 koruny za euro a za deň sa zhodnotila o desať halierov.
Silný výmenný kurz vyhovuje väčšine ľudí tým, že zhodnocuje ich úspory a príjmy. Nie je výhodný pre dlžníkov, keďže ich zadlženie rastie. Nepáči sa ani exportérom, ktorým zdražuje vývoz.
Pozitívny vplyv však má na rast cien. "Súčasná vláda sa evidentne snaží znížiť riziko rastu inflácie na najbližšie dva roky po zafixovaní konverzného kurzu. Chce sa tak vyhnúť situácii v Slovinsku, kde po zavedení eura rast cien vyskočil nad šesť percent," myslí si ekonomický analytik Marek Gábriš.
StoryEditor