V médiách sa z času na čas objavia správy o ženách, ktoré boli označené za krkavčiu matky, pretože svoje novonarodené deti odhodili na ulici. Žena na pokraji zúfalstva, často aj pod vplyvom post pôrodného šoku je schopná dieťa aj zabiť. Samozrejme médiá sa na tieto prípady vždy vrhnú a z matky urobia necitlivú obludu. Nechcem rozoberať morálny či psychický stav osoby, ktorá sa niečoho takého dopustí. Zaujalo ma niečo iné.
Predstavme si, že sa matka zbaví svojho dieťaťa tesne pred narodením. Zaujímavé aj zarážajúce je, že v takomto prípade by bol náš pohľad úplne iný. Z krkavčej matky by sa zrazu stala "uvedomelá moderná žena", ktorá má predsa právo rozhodovať o svojom tele. Čiže časový rozsah dvoch dní by spôsobil, že de facto usmrtenie jedného a toho istého dieťaťa by bolo v dvoch prípadoch posudzované úplne inak.
Čo je faktorom, ktorý tak rýchlo mení náš pohľad na vec? Je ním tolerancia dnešnej spoločnosti k interrupciám. V otázke interrupcií sa ľudia delia na dva tábory. "Pro choice" a "Pro life". Mojím cieľom je pozrieť sa na argumenty pro choice a dokázať, že sú neopodstatnené a teda interrupcie sú neprípustné.
Ako prvý som našiel argument, že dieťa sa stáva človekom až po opustení tela matky. Teda do momentu oddelenia od matky je právom jeho matky rozhodnúť, či bude žiť, alebo nie. No je toto právo niečím podchytené? Veď z medicínskeho hľadiska je dieťa deň pred a deň po narodení až na chýbajúcu pupočnú šnúru a pár detailov jeden a ten istý tvor. Takže argument oddelenia od tel...
Zostáva vám 85% na dočítanie.