V čase, keď včera vypukla zatiaľ najvážnejšia kríza vládnej koalície, sa v parlamente rokovalo o najdôležitejšom zákone roka. Tým je štátny rozpočet, ktorý by mal Slovensko doviesť k úspešnému prijatiu eura v roku 2009.
Napriek kríze však práca na rozpočte naďalej pokračovala. Rokovacia sála bola však celý deň poloprázdna a k návrhu zákona sa vyjadrovali takmer výlučne opoziční poslanci. Podvečer sa však do ústnej rozpravy prihlásilo takmer 60 poslancov, čo znamená, že hlasovať sa zrejme bude až o niekoľko dní.
Provizórium zatiaľ nebude
Ak by po prípadnom rozpade koalície v parlamente nastala situácia, kedy by nebol schopný zákon o rozpočte prijať, nastalo by takzvané rozpočtové provizórium. V ďalšom roku by sa tak rezorty riadili tohtoročným rozpočtom. K provizóriu malo Slovensko zatiaľ najbližšie v roku 2004, keď exminister Ivan Mikloš hrozil stiahnutím rozpočtu za to, že vtedy nezávislí poslanci združení v Slobodnom fóre chceli hlasovať s opozíciou.
Prijatie štátneho rozpočtu však zatiaľ nie je ohrozené, tvrdí hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál. Úvahy o provizóriu nie sú namieste ani podľa štátneho tajomníka rezortu Františka Palka.
"Začalo sa rokovať o rozpočte a táto otázka nie je aktuálna," povedal. Ani provizórium by podľa Šmála však nemalo spôsobiť vláde problém. "Príjmy v budúcom roku budú vyššie, ale výdavky tohtoročné," doplnil. Vývoj deficitu verejných financií by tak bol pravdepodobne ešte nižší, čo by Slovensku zabezpečilo plnenie eurokritérií. Okrem toho sa včera objavili informácie, že by poslanci HZDS aj napriek prípadnému koncu koalície rozpočet podporili.
Euro nemá politický kabát
Ani provizórium, ako ani rozpad koalície by však nemali mať vplyv na prijatie eura. Splnenie kritérií budú európske inštitúcie posudzovať na jar budúceho roku, pričom do úvahy sa bude brať tohtoročný deficit, ktorý by mal podľa predpokladov skončiť pod stanovenou trojpercentnou hranicou. "Podpora prijatia eura je v celom politickom spektre dosť vysoká. Riziká odkladu vstupu do eurozóny nie sú vysoké," hovorí analytička Mária Valachyová. Ďalší analytik, Michal Mušák, však ohrozenie prijatia eura pripúšťa.
Obavy sa však vynárajú v súvislosti s kurzom, pri ktorom máme v januári 2009 vymeniť koruny za eurá: "Hrozbou je, že konverzný kurz môže byť mierne nevýhodnejší," povedal analytik Juraj Valachy. Znamená to, že koruna by v čase nášho vstupu do eurozóny bola slabšia.
Návrh štátneho rozpočtu na budúci rok podľa opozície aj podľa analytikov uprednostňuje najmä poľnohospodársky sektor. Výdavky ministerstva pôdohospodárstva by mali v budúcom roku vzrásť až o 60 percent. "Nárast v pôdohospodárstve je dosť významný. Tých spôsobov ako minúť peniaze tak, aby to malo dlhodobý vplyv, je určite viac. Je to však politické rozhodnutie vlády," konštatuje analytik Tatra banky Juraj Valachy. Nárast výdavkov v pôdohospodárstve na úkor iných sektorov však nemusí byť problém v prípade, že sa peniaze použijú v oblastiach, kde vytvárajú vyššiu pridanú hodnotu.
Na porovnanie, výdavky ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny vzrastú iba o dve percentá a výdavky školstva o osem percent. Výrazne si však polepšia najmä ministerstvá životného prostredia, kultúry a financií. Ich podiel na celkových výdavkoch je však nízky.
"Viac peňazí by však malo ísť na vedu, výskum a školstvo, kde sú veľké rezervy," konštatuje Valachy.
Plnenie štátneho rozpočtu v budúcom roku však podľa neho nemusí prebiehať presne podľa plánu. "Otáznikom v tomto rozpočte je zdravotníctvo. V budúcom roku môže byť tlak na mzdy pracovníkov v zdravotníctve a môžu tiež narastať dlhy nemocníc," predpokladá analytik . O príjmovú stránku rozpočtu však podľa neho netreba mať obavy, vzhľadom na pokračujúci silný rast slovenského hospodárstva. Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej je však dôležité, že rozpočet počíta so znižovaním schodku o pol percenta.
StoryEditor