INFORMAČNÝ SERVIS VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY 02. 06. 2004

Vláda SR na dnešnej 88. schôdzi prerokovala a s pripomienkami schválila Správu o realizovaní cirkevnej politiky vlády SR a plnenie Základnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou a Zmluvy medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami.

Správa komplexne hodnotí súčasný stav konfesnej legislatívy v Slovenskej republike a pomenováva možné riešenia vzťahu štátu a cirkví s cieľom zabezpečiť plnenie aktuálneho Programového vyhlásenie vlády SR v tejto oblasti.

Pri sčítaní ľudu, domov a bytov v máji 2001 deklarovalo svoju príslušnosť k cirkvám a náboženským spoločnostiam registrovaným v Slovenskej republike celkovo 84% obyvateľov štátu, čo v porovnaní so sčítaním z roku 1991 znamená nárast o približne 12%.

Cirkvi a náboženské spoločnosti v prieskumoch dôveryhodnosti patria na Slovensku k inštitúciám so stabilnou a pretrvávajúcou vysokou dôveryhodnosťou.

Takéto vysoké percento religiozity, ako aj rozsah aktivít cirkví na poli sociálnom, vzdelávacom a charitatívnom znamená, že štát potrebuje jasne definovať svoj vzťah k týmto subjektom a zásady vzájomnej kooperácie.

Zásadné otázky vzťahu štátu a cirkví konkrétne upravuje zákon o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. Okrem poskytovania záruk pre dodržiavanie slobody svedomia a náboženskej viery a definovania postavenia a pôsobenia cirkví upravuje tiež niektoré podmienky registrácie cirkví.

Ďalšie podmienky registrácie upravuje zákon o registrácii cirkví a náboženských spoločností.

Na základe uvedených zákonov pôsobí na území Slovenskej republiky 16 cirkví a náboženských spoločností.

Slovenská republika ako prvá z postkomunistických štátov riešila problematiku usporiadania cirkevného majetku prijatím reštitučného zákona o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam.

V súčasnosti cirkvi a náboženské spoločnosti zápasia najmä s finančnými problémami. Podstatnú časť prostriedkov sú schopné zabezpečiť si z vlastných zdrojov, ďalšiu časť získavajú od sponzorov a sesterských cirkví zo zahraničia.

Významným prínosom je ponúknutá pomoc zo strany štátu, ktorý im na základe zákona o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom poskytuje prostredníctvom rezortu kultúry finančné prostriedky na platy duchovných a čiastočne na prevádzku ústredí cirkví. Štát poskytuje cirkvám aj príspevky na chod ich verejnoprospešných inštitúcií, pričom okrem týchto priamych dotácií im štát umožňuje zvýhodnenia v oblasti niektorých daňových povinností a colných poplatkov.

Čiastkové zmluvy a dohody medzi štátom a cirkvami

Od konca roku 2000 došlo vo vzťahoch štátu a cirkví k minimálne dvom významným udalostiam a to:

• ratifikovanie Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou Stolicou, podpísanej vo Vatikáne 24. novembra 2000, ktorá sa týka rímskokatolíckej a gréckokatolíckej cirkvi,
  
• schválenie Zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami 11. apríla 2002, upravujúcej postavenie jedenástich cirkví.
  

Slovenská republika sa ratifikovaním medinárodnej zmluvy so Svätou stolicou zaviazala uzavrieť štyri osobitné medzinárodné zmluvy, ktoré sa týkajú:

• finančného zabezpečenia Katolíckej cirkvi,
  
• školstva a vyučovania náboženstva,
  
• duchovnej služby v ozbrojených silách a zboroch,
  
• uplatňovanie výhrad vo svedomí.
  

Obdobné dohody by mal štát uzatvoriť aj s ostatnými jedenástimi cirkvami ako účastníkmi spomínanej zmluvy.

Záujmom cirkvi i štátu bolo prioritne riešiť otázku pôsobenia katolíckej cirkvi v armáde, polícii a väzniciach, ktoré by nadväzovalo na už rozvinutú a úspešnú aktivitu cirkví v tejto oblasti. 27. novembra 2002 nadobudla účinnosť Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch SR, podpísaná v Bratislave 21. augusta 2001.

Druhou parciálnou zmluvou, ktorej text prešiel schvaľovacím procesom, je Zmluva medzi SR a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní, pričom súbežne bola schvaľovaná aj dohoda s ostatnými cirkvami.

Obidve tieto normy upravujú predovšetkým zriaďovanie a pôsobenie cirkevných škôl a podmienky vyučovania náboženskej výchovy na štátnych školách.

Cirkvi v Slovenskej republike po vstupe do Európskej únie

Cirkvi a náboženské spoločnosti jednoznačne vyjadrili svoj súhlas v súvislosti s naším vstupom do Európskej únie a aktívne sa podieľali aj na integračnom úsilí a predreferendovej kampani za náš vstup do únie.

Cirkevní predstavitelia sa zhodujú v názore, že aj v rámci Európskej únie bude úloha a pôsobenie cirkví opodstatnené, aj keď to bude nepochybne znamenať zintenzívnenie ich činnosti.

Vláda SR na dnešnej 88. schôdzi prerokovala a s pripomienkou vzala na vedomie Správu a o stave využívania predvstupových fondov a príprave na využívanie štrukturálnych fondov v SR na program revitalizácie kultúrnych pamiatok a rozvoj turizmu.

Predvstupová pomoc Európskeho spoločenstva je Slovenskej republike poskytovaná od roku 1993. K základným nástrojom predvstupovej pomoci patria programy PHARE, ISPA, SAPARD.

Priestor na riešenie problematiky revitalizácie kultúrnych pamiatok a rozvoja turizmu je vymedzený predovšetkým v programe PHARE.

Revitalizácia kultúrnych pamiatok

V rámci predvstupovej pomoci nebolo Ministerstvo kultúry SR zapojené do čerpania prostriedkov fondov na revitalizáciu kultúrnych pamiatok a taktiež nemalo vytvárané ani príslušné administratívne štruktúry. Určitá, avšak veľmi obmedzená možnosť bola v rámci programu SAPARD

a projektov cezhraničnej spolupráce programu PHARE a v rámci revitalizácie niektorých mestských centier.

Pre záchranu lokalít zapísaných v Zozname svetového dedičstva bola pod gesciou Ministerstva kultúry SR vytvorená medzirezortná komisia. Uprednostňuje úlohy jednotlivých rezortov pre revitalizáciu lokalít zapísaných v Zozname svetového dedičstva, v rámci ich kompetencií a ich rozpočtových kapitol, ale nevytvára osobitné zdroje financovania.

Rozvoj turizmu

V rámci komponentu ekonomickej a sociálnej súdržnosti Finančného memoranda PHARE 2002 a 2003 je Ministerstvo hospodárstva SR gestorom dvoch Grantových schém rozvoja cestovného ruchu (ďalej len "TDGS"), ktoré nadväzujú na Pilotnú Grantovú schému pre rozvoj cestovného ruchu, realizovanú v rámci Špeciálneho prípravného programu Phare pre štrukturálnu politiku v roku 1998.

Cieľom obidvoch grantových schém je priama a nepriama podpora malých a stredných podnikateľov podnikajúcich v oblasti cestovného ruchu a miestnych a regionálnych asociácií, prípadne iných partnerských združení zo súkromného alebo verejného sektora zameraných na rozvoj cestovného ruchu. Implementačnou agentúrou pre obidve grantové schémy je Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania.

Finančné zabezpečenie TDGS 2002 a TDGS 2003 :

Obidve Grantové schémy rozvoja sú rozdelené na "priamu" a "nepriamu" podporu malých a stredných podnikateľov v oblasti cestovného ruchu.

V rámci "priamej" podpory grant môže byť udelený malým a stredným podnikateľom na nasledovné činnosti:

• výstavba nových ubytovacích kapacít (okrem typu "Bed&Breakfast"),
  
• rekonštrukcia a skvalitnenie existujúcich ubytovacích kapacít,
  
• výstavba a rekonštrukcia stravovacích zariadení a im podobných zariadení, ktoré poskytujú služby pre turistov (vylúčené sú zariadenia rýchleho občerstvenia),
  
• aktivity voľného času najmä pre turistov (napr. šport, rekreácia, oddych, kultúra a pod.),
  
• rozvoj turistických atrakcií a plánov návštevnosti, najmä tých, ktoré majú cenné kultúrno-historické dedičstvo,
  
• rozvoj kúpeľných stredísk a využitie prírodných termálnych prameňov na účely cestovného ruchu (TDGS 2003).
  

V rámci "nepriamej" podpory sa môžu o grant uchádzať miestne a regionálne združenia cestovného ruchu, neziskové organizácie s koordinačnou úlohou v sektore cestovného ruchu. "Nepriama" podpora je zameraná vytvorenie podporných podmienok pre podnikateľskú činnosť v cestovnom ruchu a to nasledovne:

• informačné letáky a brožúry,
  
• informačná kampaň,
  
• analýza trhu, stratégie a marketingové plány,
  
• organizovanie seminárov,
  
• účasť na veľtrhoch cestovného ruchu,
  
• propagačné brožúry, CD-ROM, mediálna kampaň,
  
• špecifické programy rozvoja cestovného ruchu v lokalitách a regiónoch (TDGS 2003).
  

V súčasnosti prebieha záverečná fáza odborného hodnotenia žiadostí o udelenie grantu podaných v rámci TDGS 2002. Po schválení záverečnej správy hodnotiacej komisie Zastúpením Európskej komisie v Slovenskej republike, Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania začne uzatvárať grantové zmluvy s úspešnými žiadateľmi.

Začatie implementácie TDGS 2003 je závislé od vyhodnotenia získaných skúseností z implementácie TDGS 2002. V súčasnosti prebiehajú prípravné práce na manuáloch a žiadostiach pre udelenie grantu. Predpokladaný termín zverejnenia výzvy na predkladanie projektov v rámci tejto grantovej schémy je predbežne určený na september 2004.

VYUŽITIE ŠTRUKTURÁLNYCH FONDOV NA REVITALIZÁCIU KULTÚRNYCH PAMIATOK A ROZVOJ TURIZMU

Sektorový operačný program "Priemysel a služby"

Sektorový operačný program Priemysel a služby (ďalej SOP PS) vypracovaný na programovacie obdobie 2004 až 2006, ktorý je v gescii Ministerstva hospodárstva SR (MH SR), obsahuje samostatnú prioritu venovanú problematike cestovného ruchu, ktorá sa skladá z 3 opatrení orientovaných na zvýšenie konkurencieschopnosti cestovného ruchu a v rámci toho aj obnovy kultúrnych pamiatok využívaných pre cestovný ruch:

• Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry cestovného ruchu,
  

• Podpora podnikateľských aktivít cestovného ruchu,
  

• Podpora propagácie cestovného ruchu a tvorby informačného systému.
  

Realizácia uvedených opatrení v rokoch 2004-2006 má prispieť:

• k zlepšeniu stavu kultúrnych a historických zariadení zapájaných do procesu tvorby produktu cestovného ruchu,
  
• k výraznému skvalitneniu ponuky v cestovnom ruchu,
  
• posilneniu úlohy cestovného ruchu v ekonomike Slovenskej republiky (tvorba HDP, zamestnanosť),
  
• k vytvoreniu obrazu Slovenskej republiky ako krajiny cestovného ruchu doma a v zahraničí,
  
• zvyšovaniu adaptability a konkurencieschopnosti subjektov pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu,
  
• k vytvoreniu jednotného informačného systému cestovného ruchu a napojeniu turistických informačných centier do uvedeného systému .
  

Sektorový operačný program " Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka"

Medzi špecifickými cieľmi tohto podopatrenia je zadefinované zvýšenie rekreačných kapacít na vidieku a vytvorenie nových možností trávenia voľného času v prírode v spojení s aktívnym odpočinkom (agroturistika). Medzi oprávnené činnosti je zahrnutá:

• výstavba, rekonštrukcia a modernizácia rekreačných a ubytovacích zariadení,
  
• rekonštrukcia existujúcich poľnohospodárskych a lesníckych objektov (ktoré stratili svoj pôvodný účel) na agroturistické objekty,
  
• výstavba, rekonštrukcia a modernizácia agroturistických zariadení vrátane hygienických, ekologických a rehabilitačných objektov slúžiacich na rozvoj turistických činností,
  
• výstavba, rekonštrukcia a modernizácia areálov vytvárajúcich podmienky na rozvoj rekreačných a relaxačných činností (turistické chodníky, jazdectvo, rybárstvo, poľovníctvo, pltníctvo, cykloturistika, vodné športy, zimné športy a pod.).
  

Príjemcovia pomoci sú právnické a fyzické osoby podnikajúce v oblasti poľnohospodárstva alebo lesníctva, ktorých podiel ročných tržieb z poľnohospodárskej alebo lesníckej prvovýroby na celkových tržbách predstavuje minimálne 30% a tieto osoby musia minimálne 1 rok podnikať v poľnohospodárskej alebo lesníckej prvovýrobe.

Operačný program "Základná infraštruktúra"

V rámci priority tohto programu - Lokálnej infraštruktúry - sú definované nasledovné prostriedky na revitalizáciu kultúrnych pamiatok podporované zo zdrojov EÚ:

• Budovanie a rozvoj kultúrnej infraštruktúry,
  
• Renovácia a rozvoj obcí.
  

Budovanie a rozvoj kultúrnej infraštruktúry

Toto podopatrenie je zamerané na zhodnotenie kultúrnej infraštruktúry a historicky hodnotných budov s ohľadom na trvalo udržateľný rozvoj v regiónoch. V jednotlivých špecifických oblastiach sa podopatrenie bude orientovať na zhodnotenie degradovaných objektov slúžiacich pre účely kultúry a na obnovu historicky hodnotných objektov.

Podopatrenie tiež podporuje participáciu miestnych obyvateľov na obnove infraštruktúry, multifunkčné a integrované využitie historicky hodnotných budov a objektov slúžiacich pre účely kultúry na miestnej úrovni.

Objekty, na ktoré sa podopatrenie kultúrnej infraštruktúry vzťahuje:

• knižnice,
  
• múzeá,
  
• galérie,
  
• laboratóriá a zariadenia pre záchranu, prezentáciu a sprístupňovanie jednotlivých súčastí kultúrneho dedičstva,
  
• kultúrne domy,
  
• kultúrno-osvetové zariadenia,
  
• klubové priestory,
  
• monofunkčne a polyfunkčne využívané objekty, kde existuje kombinácia viacerých typov využitia s dominantným využitím pre účely kultúry, s menším využitím aj pre iné účely, určené pre širokú verejnosť, ktoré majú preukázateľným spôsobom regionálny dopad, prispejú k zvýšeniu kvality života obyvateľov a prispejú k rozvoju občianskej infraštruktúry v oblasti kultúry,
  
• historicky hodnotné budovy vo verejnom vlastníctve, pričom tieto objekty budú určené pre širokú verejnosť, preukázateľným spôsobom budú mať regionálny dopad, prispejú k zvýšeniu kvality života obyvateľov a prispejú k rozvoju občianskej infraštruktúry v oblasti kultúry.