Riziko, že prípadné obohacovanie sa obchodníkov pri prechode na euro nebude mať kto kontrolovať, je pravdepodobne zažehnané. Ešte pred mesiacom hrozilo, že mimovládne organizácie sa do tvorby takzvaných čiernych listín nebudú chcieť pustiť. Teraz už dve z nich finišujú s projektom pre ministerstvo hospodárstva. To by malo za kontrolu cien zaplatiť tri milióny korún. O tieto peniaze sa uchádzajú Združenie slovenských spotrebiteľov a Asociácia spotrebiteľských subjektov. Obe mimovládky postupujú samostatne, keďže na spolupráci sa nedokázali dohodnúť.
"Vidím to ako neférovú hru zo strany Združenia slovenských spotrebiteľov. Podpísali sme totiž dohodu, že budeme robiť jeden spoločný projekt. Oni sa však osamostatnili," tvrdí prezidentka asociácie Božena Stašenková. Výkonný riaditeľ združenia Miroslav Tulák si však stále želá, aby mimovládky zabezpečili projekt "pod jednou strechou". Keďže sa blíži termín odovzdania projektov, združenie nechcelo ďalej čakať a pripravuje ho samostatne. Ani termín na predkladanie projektov však nie je istý. Ministerstvo hospodárstva totiž včera ešte nevedelo povedať, či to bude koniec februára alebo marca.
pokračovanie na s. 5
Na sledovanie vývoja cien tovarov a služieb chce Združenie slovenských spotrebiteľov vytvoriť asi tri desiatky monitorovacích miest. "Dvanásť z nich dokážeme personálne pokryť vlastnými silami. Ostatné zabezpečíme v spolupráci so Združením informačných a poradenských centier mladých," informoval Tulák. Tieto centrá sú v približne dvadsiatich mestách. Dve monitorovacie miesta budú v Bratislave. Ďalšie napríklad v Banskej Bystrici, Košiciach a Prešove. Pri sledovaní cien chce združenie spolupracovať aj s Jednotou dôchodcov Slovenska. "V každom z miest budeme sledovať ceny 110 druhov tovaru a služieb. Spočiatku ich vyhodnotíme raz mesačne a neskôr dvakrát do mesiaca," dodal Tulák. Začať by chceli v júni, teda v čase, keď už asi budú aj cenovky v eurách. Využije sa pri tom internetová stránka www.pravaspotrebitela.sk, ktorá by mala slúžiť aj na zverejňovanie podnikateľov, ktorí neúmerne zvýšili ceny.
Kto zaplatí aktivistov?
Tri milióny korún na projekty je podľa mimovládok primálo peňazí. Lebo zaplatiť treba aj aktivistov, ktorí budú sledovať ceny v obchodoch. "Ja mimovládkam rozumiem. Ale viete na Slovensku o subjekte, ktorý by dotáciu od štátu považoval za dostatočnú? Zdroje na projekty týkajúce sa eura sú už rozdelené," upozorňuje splnomocnenec vlády pre zavedenia eura Igor Barát.
Myšlienku, aby na odmeny terénnych pracovníkov prispeli štátne inštitúcie, odmietol. "Ak by sme ich odmeňovali zo zdrojov štátu, bolo by to považované za jeho aktivitu, a nie aktivitu organizácií na ochranu spotrebiteľov, čo nie je možné," dodal. Tri milióny korún však asi postačia len na krytie nevyhnutných prevádzkových a administratívnych nákladov. Barát preto odporúča, aby spotrebiteľské organizácie využili na monitoring aj peniaze z iných zdrojov. Napríklad z grantov.
Štát nemôže všetko
Ceny tovarov a služieb budú pred a po zavedení eura sledovať aj štátne inštitúcie. "Štatistický úrad zintenzívni nad rámec štandardného monitoringu dekádne sledovanie vybraného spotrebiteľského koša najčastejšie kupovaných vecí," pokračuje Barát.
Na rozdiel od mimovládok však tieto organizácie nemôžu podnikateľom povedať, že neúmerne zvyšujú ceny, a preto ich dajú na čiernu listinu. Do istej miery to môže podľa Baráta urobiť len inšpekcia. Generálny zákon totiž hovorí, že prechod na euro a náklady s tým spojené nesmú podnikatelia premietnuť do cien, čo inšpektori môžu kontrolovať.