Čo je podstatou zmien, ktoré prebiehajú v OECD?
-- Keď som sa v roku 1996 stal generálnym tajomníkom, stanovil som si tri ciele: zaručiť, aby organizácia zodpovedala politickým potrebám členských krajín, aby bola efektívna a aby vnímala globálne perspektívy vo vzťahu k najdôležitejším aktuálnym otázkam. V posledných siedmich rokoch sa OECD pustila do mnohých problémov, ktoré sa týkajú vlád i občanov na celom svete. V tom pokračujeme. Zároveň sa usilujeme o rozsiahle vnútorné reformy, aby sme členským vládam za ich peniaze poskytli väčšie hodnoty.
Je prirodzené, že jadrom práce OECD je hospodárska politika. Jedným z posledných výstupov je rozsiahla štúdia o politikách na efektívnejšiu podporu hospodárskeho rastu. Dôležitou úlohou OECD je podnecovanie štrukturálnych reforiem v členských krajinách, aby sa dosahoval a podporoval hospodársky rast.
OECD znižuje výdavky a modernizuje rozpočtové plánovanie a riadenie. Výsledky sa systematicky evaluujú a od roku 2004 poskytnú konzistentnú bázu na hodnotenie. Uplatňuje sa nová finančná kontrola. OECD čoraz viac uprednostňuje prácu po horizontále, alebo interdisciplinárnu, projektovanú na hlavné témy. Pracuje sa na zefektívnení práce výborov, kde je jadro činnosti organizácie.
V ktorých konkrétnych oblastiach považujete pokrok za najväčší?
-- Oblastí, kde OECD preráža cestu, je viac. Poviem niekoľko príkladov. Mala rozhodujúci podiel na tom, že sa do agendy rozvojových krajín presadil udržateľný rast. V environmentálnej politike organizácia vyvinula veľké úsilie, aby sa do ekonomických stratégií zahŕňali opatrenia na ochranu životného prostredia. Environmentálna stratégia OECD, prijatá v roku 2001, zaväzuje vlády členských krajín na aktivity na zlepšenie environmentálneho manažmentu. Jej cieľom je zachovanie integrity ekosystémov prostredníctvom efektívneho spravovania prírodných zdrojov. V roku 1997 členské krajiny OECD a päť nečlenských krajín -- Argentína, Brazília, Bulharsko, Čile a Slovensko, vaša krajina bola vtedy v prístupovom procese, podpísali významnú Konvenciu o boji proti uplácaniu zahraničných verejných činiteľov pri medzinárodných finančných transakciách. To vytvorilo legálnu bázu na vytlačenie úplatkárstva a korupcie, ktoré v minulosti podkopávali integritu medzinárodného obchodu a investícií, mimo legálneho rámca.
Dnes sa obzvlášť zdôrazňuje úloha ľudského kapitálu. Čo robí OECD v tejto oblasti?
-- V roku 1997 sa začal Program pre medzinárodné hodnotenie študentov -- PISA. Sleduje sa ním fungovanie vzdelávacích systémov v medzinárodne odsúhlasenom rámci. Vyvolal diskusiu politikov, učiteľov, rodičov a podnikateľského sektora o tom, ako čo najlepšie poskytnúť mladým ľuďom vedomosti a zručnosti potrebné pre život v dospelosti. Program nešpecifikuje, aká politika prináša úspechy, ale ukazuje spoločné pozitívne charakteristiky škôl a vzdelávacích systémov. Vládam to naznačuje, ako pomáhať študentom, ako sa lepšie učiť, učiteľom ako lepšie učiť a školám ako byť efektívnejšie. Jedným z výstupov je, ako stanoviť vplyv verejnosti a vlád na kontrolu nad zdrojmi a obsahom vzdelávania.
S človekom súvisí i ďalší široko koncipovaný program riadenia zdravotníckeho systému. Od roku 2001 skúma fungovanie zdravotníckych systémov z hľadiska ich dostupnosti, efektívnosti a primeranosti cieľov. Východiskom bolo uznanie kľúčového významu zdravotníckeho systému pre ekonomiku, blahobyt občanov. To umožňuje formulovať lepšiu, na evidencii založenú politiku na jeho lepšie fungovanie.
Majú aj ďalšie štáty záujem vstúpiť do OECD? Uskutočňujú sa takéto rokovania?
-- Vďaka výraznému rozšíreniu v posledných rokoch nadobudla OECD globálny charakter. Zahŕňa Európu, Áziu, Oceániu a Ameriku. Ale aj veľa krajín, ktoré nepatria do OECD, sú dôležitými hráčmi v globálnej ekonomike. OECD pokračuje v programoch spolupráce s mnohými krajinami, ktoré prinášajú prospech obom stranám. Ku koncu roka 2002 sa 17 nečlenských krajín podieľalo na práci 24 dôležitých výborov. OECD má špecifické programy s Ruskom, Čínou a Brazíliou a vzťahy rôzneho druhu s vyše 70 krajinami sveta.
Rusko je jedinou krajinou, ktorá formálnymi náležitosťami smeruje k členstvu. V roku 1997 OECD zriadila osobitný styčný výbor pre prácu s Ruskou federáciou, ktorý má dosiahnuť ruské členstvo v OECD. Rusko sa zúčastňuje na práci 19 výborov a ďalších zložiek OECD.
V roku 2004 rozšírenie Európskej únie zvýrazní otázku členstva nových členov EÚ v OECD. Aby OECD hrala skutočne globálnu úlohu, potrebuje zapojiť dôležitých hráčov aj v ďalších častiach sveta, aby sa zvýšil jej vplyv v regiónoch i v globálnom meradle. Ako to urobiť, je v súčasnosti v OECD i medzi jej členskými vládami predmetom úvah.
Ktoré sú kľúčové úlohy roka 2003?
-- Nezamestnanosť opäť rastie, pretože obchodné prekážky naďalej bránia pohybu tovarov po svete. Hrozba terorizmu visí nad ľuďmi na celom svete, pridala ku každodennému životu úzkosť a poškodzuje ekonomiku. Koniec bojov v Iraku možno odobral z neistoty, ktorá tlmila v posledných mesiacoch ekonomiku. Ale štrukturálne reformy sú v mnohých ekonomikách nevyhnutné, a to je predmetom diskusie aj ministerskej schôdze.
Generácia povojnového baby boomu prichádza do dôchodkového veku a väčšina priemyselných krajín čelí demografickej časovanej bombe. Odpáliť ju môže spustiť nedostatok pracovných príležitostí, spomalený ekonomický rast a prehnané sociálne programy. Tieto krajiny dve desaťročia podnecovali ľudí na predčasný odchod do dôchodku a dnes musia podporovať snahy starších ľudí byť pracovne aktívni aj naďalej a vytvárať podmienky pre zamestnanosť bez ohľadu na vek. Je to ďalšia oblasť, kde musí OECD pomôcť. Bude to jedna z tém stretnutia ministrov práce OECD v septembri v Paríži.
Vlády stoja pred potrebou obnoviť dôveru vo finančné trhy. Spoločnosti a regulátory kapitálového trhu majú čo robiť, aby napravili to, čo spôsobila séria účtovných škandálov a zločinov. Corporate governance a corporate social responsibility sú oblasti, v ktorých OECD pôsobí už dlho. Zásady corporate governance, prijaté v roku 1999, sú súčasťou spoločného projektu OECD a Svetovej banky, ktorý podporuje šírenie najlepších skúseností vo svete. Teraz sa dopĺňa o skúsenosti z posledných škandálov. V roku 2001 revidovala OECD Smernice pre multinacionálne spoločnosti stanovujúce nové štandardy pre správanie podnikov pri cezhraničných investíciách, osobitne v rozvojových krajinách. Odbory a environmentálne lobistické skupiny využívajú smernice ako etalón pri posudzovaní opatrení spoločností. Jednou z úloh OECD je posilniť podporu národných vlád týmto smerniciam.
Dôležitou skupinou problémov je liberalizácia svetového obchodu. Ako tu postupuje OECD?
-- Medzinárodné rozhovory tu pokročili menej ako sa očakávalo. Slobodný obchod je základným kameňom rozširovania prosperity vo svete, ale veľa prekážok výmene tovarov a služieb ešte bráni. Rozvojové krajiny trpia zábranami prístupu na bohaté trhy. Národy sveta naliehavo potrebujú nájsť spoločný základ pre znižovanie bariér pre poľnohospodársku produkciu. O týchto veciach diskutuje ministerská schôdza a pripravuje základ pre negociácie v mexickom Cancúne na jeseň tohto roka.
Pri rozširovaní prosperity a prekonávaní príjmových rozdielov je kľúčová rozvojová pomoc. Ministri OECD potvrdili svoje záväzky vyplývajúce z Rozvojových cieľov milénia OSN. Napriek napätým rozpočtom donorské krajiny rozvojovú pomoc zväčšujú. A ešte dôležitejšie je, že prostriedky sa vďaka príslušnému výboru OECD používajú efektívnejšie. Lepšia je koordinácia početných vládnych agentúr pre rozvojovú pomoc. Pomoc sa musí naďalej sústreďovať na najcitlivejšie krajiny, ktorých slabé vlády a narušené spoločnosti vytvárajú živnú pôdu pre kriminálne aktivity a terorizmus.
Nebezpečenstvo medzinárodného terorizmu tu nejaký čas bude. Treba rátať, že bude narušovať dôležité sektory ekonomiky, ako turizmus a civilná letecká doprava. V tomto roku OECD dokončí projekt na zvýšenie bezpečnosti v nákladnej doprave, kde je nebezpečenstvo terorizmu tiež reálne. Dopravní odborníci odhaľujú slabé miesta, merajú riziká a vyčísľujú potenciálne náklady tzv. ničnerobenia.
Posledná otázka sa týka Slovenska. Ako hodnotíte jeho vyše dvojročné pôsobenie v OECD?
-- Sme veľmi radi, že Slovensko sa plne podieľa na práci OECD. Slovenskí predstavitelia sa zúčastňujú na zasadaniach výborov, kde je ťažisko práce organizácie. Členovia slovenskej stálej misie hrajú aktívnu úlohu v riadení činnosti OECD. Tešíme sa na zasadanie Rady OECD, ktorá bude vo Vysokých Tatrách v septembri tohto roku.
Stále chýba jeden atribút členstva -- slovenskí zamestnanci v sekretariáte organizácie.
-- V roku 2004 sa členstvom v Európskej únii otvoria Slovensku nové horizonty. Veríme, že sa nám podarí získať kvalitných slovenských kandidátov do sekretariátu OECD, aj keď si uvedomujeme, že Brusel nám pri tom bude veľkou konkurenciou.