Tí sa zas na oplátku radi obmedzia napríklad v tom, na ktorých parkoviskách svoje autá neodstavia.
Označovanie vozidiel sa v Spojených štátoch začalo približne v roku 1993 kampaňou spoločnosti Pepsi, ktorá sa rozhodla umiestniť svoje logo na šesť autobusov hromadnej dopravy v meste Seattle. Oblepovanie električiek, autobusov, taxíkov či dokonca osobných áut je odvtedy každodennou realitou. Výskumy ukazujú, že jedno takéto "reklamné" uvidí až 70.000 motoristov denne.
Systém funguje jednoducho. Stačí ak je na aute dostatok voľnej plochy pre reklamu, samotné vozidlo nie je staršie než 5 rokov a majiteľ sa zaregistruje v reklamnej agentúre. Napríklad spoločnosť FreeCar Media registruje vyše milióna takýchto ľudí, ktorí sú ochotný poskytnúť svoje auto ako reklamný priestor za poplatok. Zadávateľ potom už iba určí kritériá resp. cieľovú skupinu a oblepenie auta sa tak stane pre jeho majiteľa výhodným biznisom.
Samozrejme má takýto obchod aj svoje podmienky. Najčastejšie žiadajú klienti od majiteľov pohyblivých reklamných plôch aby vo svojom aute nefajčili, nenadávali, parkovali na verejnosti, ako často to je len možné, udržiavali ich v čistote alebo zasielali správy s fotkami o tom, kde všade už s autom boli. Niektorí ale majú aj špeciálne požiadavky. Spoločnosť Coca Cola takto "reklamných motoristov" v kampaniach na nápoje Planet Java a Vault zaviazala, aby vo svojom aute nepili nápoje, ktoré vyrába Pepsi, a taktiež nesmeli parkovať pri reštauráciách sietí Pizza Hut a KFC, ktoré ponúkajú výhradne nápoje konkurenšnej Pepsi.
Niektoré spoločnosti si šoférov nenajímajú zvlášť, ale reklamou označujú vlastné autá a vozidlá svojich zamestnacov, ktorým okrem mesačnej čiastky za prenájom plochy poskytujú aj iné výhody, najčastejšie neobmedzené preplácanie účtov za pohonné látky.