ŠtB chcela Kubiša aj Kukana

Dnešného šéfa diplomacie Jána Kubiša (nominant Smeru-SD) evidovala ŠtB pod krycím menom Alaro, jeho predchodcu Eduarda Kukana (SDKÚ-DS) zasa pod označením Skopec a ako preverovanú osobu pod označením Eda.
Vedeli o tom?
Šéf Ústavu pamäti národa Ivan Petranský upozorňuje - ten, koho ŠtB evidovala ako dôverníka, nemusel o evidovanej spolupráci nič vedieť. Rozhodol o tom ešte v roku 1992 federálny Ústavný súd. "Určite vieme, že existovali aj dôverníci, ktorí vedome spolupracovali so Štátnou bezpečnosťou, samotný fakt evidencie ako dôverník však nie je dôkazom o spolupráci."
Kukan: Nespolupracoval som
O exministrovi Kukanovi sa v súvislosti s ŠtB hovorilo už dávnejšie. Počas prezidentskej kampane sa objavil v médiách list spolužiaka, v ktorom sa spomínalo, že Kukan bol príslušníkom rozviedky. On sám to označil za nezmysel. Podľa Kukana list napísal otec ministra financií Izidor Počiatek, ktorého ŠtB evidovala ako agenta a tiež pracoval v diplomacii.
Doteraz v dokumentoch Ústavu pamäti národa Kukanovo meno vôbec nefigurovalo. "K tejto téme som sa už mnohokrát vyjadroval. S ŠtB som nikdy nespolupracoval," reagoval pre HN Kukan. S Kubišom sa nám včera spojiť nepodarilo. Momentálne je na pracovnej ceste v USA. "ŠtB mala rôzne zložky, ale bola to organizácia, ktorá plnila úlohy totalitného režimu. Takže k nej nemôžem mať pozitívny vzťah," povedal nedávno pre agentúru
Kukan ešte v roku 2004 avizoval, že si vyžiada a zverejní svoj spis, ak existuje. "Mám podanú žiadosť v Ústave pamäti národa a doteraz mi to ešte neumožnili. Buď to nemajú, alebo neviem," povedal nedávno Kukan. Obrátil sa aj na ministerstvo obrany v Prahe.
Kubiš má podľa dostupných informácií aj bezpečnostnú previerku. "Všetci ľudia, ktorí prichádzali do kontaktu s dôležitými informáciami, boli zaujímaví," vysvetlil Petranský záujem ŠtB o diplomatov. Kukan aj Kubiš boli v diplomatických službách aj za socializmu. "Kategória dôverník je veľmi široká a musí sa posudzovať z prípadu na prípad," upozorňuje český historik Pavel Žáček. Ako dodal, dôverníkov si ŠtB hľadala predovšetkým v štátnej správe.
Chybný dátum?
Ako dôverník s krycím menom Ikno bol vedený aj človek s rovnakým menom ako štátny tajomník rezortu kultúry Ivan Sečík (nominant Smeru-SD). Nesedí však dátum narodenia. Podľa záznamu ŠtB sa mal narodiť 16. augusta 1951, podľa životopisu sa však narodil o mesiac neskôr. Sečík za socializmu študoval na Fakulte žurnalistiky Leningradskej štátnej univerzity a Fakulte žurnalistiky Moskovskej štátnej univerzity. Neskôr pôsobil na Slovenskom úrade pre tlač a informácie. Sám o tom, že by malo jeho meno vo zväzkoch figurovať, vôbec netušil. "Nikdy ho nikto nekontaktoval ani mu žiadnu spoluprácu neponúkal," tlmočil jeho vyjadrenie hovorca rezortu Jozef Bednár. Havel, Korec aj Mikloško
Pražská centrála kontrarozviedky mala na starosti boj proti vonkajšiemu aj vnútornému nepriateľovi na federálnej úrovni a ochraňovala štátne aj hospodárske tajomstvo. Preto tiež evidovala ako agenta pod krycím menom Fyzik aj dnešného europoslanca za SMK Arpáda Duku Zóloymiho. Zameriavala sa však aj na umelcov, predstaviteľov cirkvi a disidentov vtedajšej doby. Medzi preverovanými osobami bol s krycím menom Umělec aj český herec Jan Werich či český prezident Václav Klaus s označením Kluk. Ako nepriateľská osoba bol ako Tomis zasa evidovaný bývalý prezident Václav Havel. ŠtB kontrolovala aj dnešného kardinála Jána Chrizostoma Korca s krycím menom Rektor, Jána Čarnogurského pod krycím menom Advokát a Františka Mikloška s krycím menom Miki. "Aj z bývalých eštebáckych kruhov viem, že sviečková manifestácia, petícia za moravských katolíkov a iné aktivity nahnali ŠtB strach, že podzemná cirkev je schopná zmobilizovať veľa ľudí," povedal pre HN Čarnogurský. Ako dodal, ŠtB prikladala týmto veciam veľký význam. "Pretože nevedeli odhadnúť, s čím tí ,blázniví´ katolíci zasa prídu."

Spisy sú v Česku
- Registračné protokoly centrálnych útvarov kontrarozviedky v rokoch 1969 - 1989 majú 45 kníh.
- Obsahujú viac ako 37-tisíc záznamov o objektoch záujmu ŠtB.
- Spisy ani originály registračných protokolov Ústav pamäti národa nemá k dispozícii. Tie sú stále na českom ministerstve vnútra.
- Otázka ich presunu na Slovensko je podľa Petranského zatiaľ predčasná. "O tom možno uvažovať v budúcnosti, keď v Česku vznikne Ústav pre štúdium totalitných režimov."