Na rovnocennom mieste a v rovnakom rozsahu ako pôvodný článok - a to aj vtedy, ak v ňom novinár nenapísal klamstvo. Takúto zmenu má nový Tlačový zákon, o ktorom bude vláda rokovať už dnes.
Písať pravdivo? Nestačí
Ministerstvo kultúry, z ktorého dielne návrh pochádza, považuje zmenu Tlačového zákona za dôležitú. Noviny budú musieť reakciu zverejniť do štyroch dní - kontrolovať to bude štát. "Ministerstvo kultúry bude dohliadať na plnenie zákona," dodáva hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár.
Slovenský syndikát novinárov považuje súčasnú verziu zákona - vrátane sporného bodu o reakcii - za najlepšiu od roku 1990. Vydavatelia zmeny, naopak, naďalej kritizujú.
Najväčší problém podľa predsedu Združenia vydavateľov periodickej tlače Miloša Nemečka vidia v spomínanom práve na odpoveď. "Nám prekáža to, že je nepresne definované. Vytvára priestor na nejasné použitie a prípadne aj na zneužitie."
Prezident súhlasí
Mediálny analytik Gabriel Šípoš z Ineka veľký prínos zákona nevidí. Štát chce právom na reakciu podľa neho zrejme zabezpečiť, aby novinár dal už pri tvorbe článku priestor všetkým dotknutým osobám, o ktorých v téme hovorí. "V 99 percentách článkov a reportáží sú tam tie reakcie už dnes. Je to základný princíp, ktorý všetci novinári dodržujú." Problém nevyváženého spravodajstva bol podľa Šípoša pred 15 rokmi, nie teraz. Prezident Ivan Gašparovič, ktorý podpisuje schválené zákony, si však myslí opak. "Médiá si vyberú to, čo chcú, to čo chcú prezentovať, ale vláda ani prezident nemá možnosť oponovať, ak nie je pravda to, čo napísali," povedala hlava štátu pre HN. Podľa neho politikom právo na odpoveď pomôže.
Vydavatelia sa obávajú aj sankcií, ktoré podľa návrhu Tlačového zákona môže súd udeliť médiu až do výšky 200-tisíc korún. "To len rozmnožuje množstvo už dnes zneužívaných sankcií a postihov voči tlači," zdôrazňuje Nemeček.
Vydavatelia okrem iného budú zodpovední za obsah svojich novín a správ, čo kritizuje združenie vydavateľov. Za citované informácie, ktoré redakcii poskytli politici, hovorcovia, organizácie či polícia, však zodpovednosť neponesú. To zasa chvália zástupcovia novinárov. "Ak novinár verne cituje hodnoverný zdroj, tak zodpovedný za informáciu je tento zdroj. Nežiada sa od novinárov, aby túto informáciou ešte niekde preverovali," vysvetľuje návrh Tlačového zákona šéfka syndikátu Zuzana Krútka.
Obavy z úniku
Rozpor však dodnes spôsobuje paragraf, na základe ktorého novinári musia chrániť svoje zdroje. Novinár nesmie prezradiť meno človeka, ktorý mu poskytol informáciu, ak ho o to požiada. Inštitúciám, ktoré pracujú s utajovanými informáciami, sa tieto pravidlá nepáčia. Slovenská informačná služba, ako aj Národný bezpečnostný úrad sa obávajú zneužitia a úniku informácii. "Ak by existovala možnosť zverejňovať utajené informácie bez udania ich zdroja, sú ohrozené zákonom chránené záujmy štátu a môžu viesť k ohrozeniu bezpečnosti a zdravia obyvateľstva," povedal pre HN Ivan Goldschmidt z kancelárie bezpečnostného úradu. Zvýšená ochrana zdrojov informácií je pre úrad neprípustná.
Politici sa sťažujú
Novinári sú prakticky od začiatku tohto volebného obdobia pod paľbou kritiky zo strany vlády a premiéra Roberta Fica. Podľa neho, ale aj mnohých iných politikov, novinári píšu neobjektívne. Na Tlačovú radu, ako aj Radu pre vysielanie a retransmisiu posielajú svoje sťažnosti nielen občania, ale aj polícia - a politici. "Za rok 2006 bolo 13 podaní. Obracali sa na nás tak politici, ako aj občania aj štátne inštitúcie," povedal pre HN tajomník Tlačovej rady Ferdinand Tisovič. Rovnako aj licenčná rada riešila niekoľko sťažností z ministerstiev či od politikov. Podľa predsedníčky rady Valérie Agócs dostali v roku 2006 od divákov a poslucháčov - vrátane politikov, ministerstiev a polície - 213 podnetov, v roku 2007 až 216. "Väčšina z nich bola opodstatnená."