Rokovali už skôr o tom, ako zabezpečiť, aby sa ohlásený štrajk dotkol čo najmenej nezainteresovaných ľudí cestujúcich v rannej špičke za prácou. "Železničiari ostrým štrajkom idú sami proti sebe," povedal Prokopovič. Následky škôd, ktoré štrajkom vzniknú Železničnej spoločnosti, totiž v konečnom dôsledku ponesú železničiari. Výšku škôd pritom minister odhadol na jedenásť miliónov korún, ktoré bude musieť spoločnosť pokryť z vlastných zdrojov, pretože štát jej neprispeje "ani korunou".
Prokopovič neustúpil od schváleného uznesenia vlády. Osobná vlaková doprava na 25 regionálnych tratiach by sa tak mala zastaviť už druhého februára. Odborári mali výhrady aj k zrušeniu premávky dvesto vlakových spojov na hlavných tratiach. Podľa ministra sa však redukcia zatiaľ dotkne iba stratových koncových tratí v regiónoch. Ide o spoje, ktoré nie sú dostatočne vyťažené a súbežne s nimi vedú autobusové trate. "Dokazujú to výsledky prieskumu, ktorý robili pracovníci Železničnej spoločnosti na niektorých z týchto liniek. Aj v čase cestovania ľudí do práce sa vo vlakoch viezlo len pár desiatok cestujúcich. V tom istom čase išli po približne rovnakej trase poloprázdne autobusy," povedal Prokopovič.
Nenahradia všetky linky
Tri linky z redukovaných tratí má nahradiť autobusová doprava za železničné tarify, ostatné budú zrušené bez náhrady. Náklady na osobnú dopravu na týchto tratiach predstavujú mesačne 46 miliónov korún. Podľa odborárov je nemorálne rušiť osobnú dopravu. Podľa ministra je rovnako nemorálne žiadať od daňových poplatníkov, aby dotovali stratové trate. Na mnohých z nich pritom náklady predstavujú viac ako desaťnásobok výnosov.
Podľa ministra môžu obyvateľom pomôcť vyššie územné celky tým, že posilnia autobusovú dopravu, ktorá je v ich kompetencii. "Sme pripravení ihneď podpísať zmluvu o výkone vo verejnom záujme s jednotlivými predstaviteľmi VÚC. Aby vlaky jazdili, by stačilo, ak by uhrádzali stratu na tie spoje, ktoré by zostali zachované," povedal hovorca Železničnej spoločnosti Miloš Čikovský.
Predstavitelia samospráv však vyčítajú vláde, že nedokázala pripraviť legislatívne zmeny, aby mohli kraje prispievať na fungovanie regionálnych tratí z iných zdrojov. VÚC tvrdia, že majú prostriedky účelovo viazané a nemôžu sa zapojiť do financovania dopravy, pretože im v tom bráni platný kompetenčný zákon. Minister l pre HN povedal, riešenie tohto problému môže priniesť zmena legislatívy, ktorú jeho rezort predloží už vo februári, pričom pripustil, že vláda bude žiadať prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní. "V priebehu mesiaca - dvoch to musí byť schválené v parlamente," dodal.
Chystá sa aj privatizácia
Podľa zámerov vlády má byť posledným krokom transformácie regionálnych dráh, prevod časti majetku železníc pod samostatné obchodné spoločnosti v správe VÚC. Tie by prevádzkovali dráhy a zabezpečovali vlakovú dopravu na základe licencií vydaných rezortom dopravy. Na to je však potrebné novelizovať zákon o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, pretože železničná cesta je podľa platnej legislatívy neprivatizovateľná. Podľa stanoviska Železníc SR, ktoré sú správcom železničnej cesty, však zatiaľ o tento krok nie je záujem. "Považujeme však za účelné vytvoriť tento legislatívny priestor pre budúcnosť, keď môže vzniknúť záujem o privatizáciu regionálnych dráh," uvádza sa v projekte Transformácia regionálnych dráh, ktorý vypracoval rezort dopravy.
StoryEditor
Štrajk sa nepodarilo zažehnať
Minister dopravy Pavol Prokopovič a predstavitelia železničných odborov ani včera nenašli spoločnú reč.
Zmení štrajk ortieľ nad železnicami?
Na stratové spoje železnice nemajú
Samosprávy sa cítia obídené
Štrajkové autobusy slabou náhradou
Situácia železníc v Česku, Maďarsku a Poľsku