V súvislosti s pripravovanými čiastkovými zmluvami medzi SR a Vatikánom je opäť aktuálna odluka štátu a cirkvi. Ako k tejto problematike pristupuje Európska únia?
-- Politicky podfarbené pripomienky k aktuálnemu vzťahu štátu a cirkvi vyslovili doteraz len niektorí poslanci európskeho parlamentu. V členských krajinách je však systém konfesného práva a postavenie cirkví v spoločnosti rôzne. Z toho vyplýva aj vzťah únie k tejto otázke, pretože nepovažovala dodnes za potrebné upraviť vzťahy cirkví a štátu podľa jedného modelu. Priestor tak dostala historická tradícia jednotlivých krajín.
V SR ostal aj po roku 1989 zachovaný systém prepojenia financovania potrieb cirkví na štátny rozpočet. Aké sú iné možnosti používané v západoeurópskych krajinách?
-- Špecifickým prípadom sú krajiny, v ktorých pôsobí štátna cirkev. Jej dominantné postavenie, napríklad vo Veľkej Británii či v škandinávskych krajinách, vyplýva z tradičného prepojenia na panovnícke rody. Nevýhodou modelu sú však zásahy štátu do personálneho obsadzovania miest vysokých hodnostárov cirkví. Vo Francúzku, v Holandsku a Írsku sa uplatnila čiastočná odluka vo forme nepriamej daňovej podpory od štátu. Odluka s intenzívnou spoluprácou v konkrétnych oblastiach platí v Nemecku. V praxi to vyzerá tak, že štát koordinuje svoje aktivity s cirkvami v oblasti zdravotníctva a sociálnej starostlivosti.
Charitatívne cirkevné organizácie sú v Nemecku dokonca jedným z najväčších zamestnávateľov v štáte. Slovenský model by sme našli aj v Česku, Belgicku, Luxembursku, Alsasku a Grécku. V Taliansku, Španielsku a Maďarsku získava cirkev prostriedky vo forme tzv. asignačnej dane, ktorú síce platí každý občan, ale môže sa rozhodnúť, ktorému adresátovi, teda aj cirkvi, ju venuje. Poľsko investuje najmä do školských a charitatívnych aktivít cirkví. Tam však vzhľadom na tradície a aktivity v odboji nebol cirkevný majetok natoľko zdecimovaný ako v SR.
Tento typ dane nie je v týchto krajinách jediným zdrojom financovania cirkví. V Taliansku je len akýmsi doplnkom iných zdrojov, najmä výnosov z majetku, v Španielsku sa štát zaviazal doplácať rozdiel v príjmoch, ktorý sa cirkvi nepodarí získať asignáciou.
Aká zmena teda čaká SR?
-- Keď ministerstvo kultúry skúmalo tieto modely, ministerstvo financií malo k asignácii námietky, pretože doplácanie rozdielov v príjmoch by sa podľa prepočtov odborníkov mohlo ešte zvýšiť náklady štátu v tejto oblasti. Považovali sme preto za rozumné ponechať súčasný stav financovania cirkví s tým, že by sa čiastočne modifikoval. Dnes štát uhrádza náklady na platy duchovných, odvody do fondov a financuje náklady na činnosť biskupských úradov, resp. administratívnych ústredí cirkví. Vláda pred rokom schválila náš návrh zákona o financovaní cirkví, v ktorom sa navrhovalo zohľadniť výsledky posledného sčítania obyvateľov pri určení kľúča počtov duchovných. Čím väčšia cirkev, tým mal byť počet veriacich na jedného duchovného vyšší. Pre všetkých 16 registrovaných cirkví by tak malo v SR pôsobiť do 5 tis. duchovných. Poslanci NR SR však o zákone odmietli rokovať. Rovnako sa nepodarilo zaviesť tzv. príspevok na duchovnú kultúru vo výške 1 % z celkového príjmu, ktoré by sa odvádzalo nad rámec dane. Argumentom na omietnutie tohto návrhu bolo už aj tak dosť vysoké daňové zaťaženie v SR, ktoré je v rozpore s trendmi v EÚ.
Paradoxne teda aj 13 rokov po revolúcii ostáva v platnosti socialistická úprava. Bude ju konzervovať aj dohoda s Vatikánom?
-- Zákon č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností deklaroval, že štát bude financovať všetky ich náklady. Nikdy však k tomu nedošlo, naopak, snahou štátu bolo tlmiť náboženské aktivity a znižovať počet duchovných. Medzištátna zmluva o financovaní rímskokatolíckej cirkvi s Vatikánom by sa mala začať pripravovať ako posledná s čiastkových zmlúv až na budúci rok. Spolu s ňou sa má pripraviť aj osobitný zákon o financovaní cirkví. Dovtedy bude platiť status quo.