Včerajší deň sa zapíše do histórie ako jeden z najvolatilnejších dní pre obchodovanie s ropou. Pondelok začínala americká ropa WTI zhruba na úrovni $90 dolárov a končí takmer o 10% vyššie, keď sa v elektronickom obchodovaní dostala nad hodnotu $98. Podobne je na tom európska ropa Brent, ktorá získala viac ako 5% a obchoduje sa tesne pod úrovňou $110. Budeme svedkami ďalšieho silného rastu ceny ropy ako v roku 2008?
Ropa začala rásť už od rána, avšak jej pohyb bol mierny. Skutočný pohyb sa spustil až potom, ako sa na svet začali dostávať správy o tvrdom problémoch v Líbyi. Táto krajina síce nepatrí medzi top 10 producentov ropy na svete, je však hneď za nimi. Po tom, ako v nej prepukli nepokoje, zahraničné ropné firmy, ktoré v Líbyi majú svojich zamestnancov, začali evakuovať. Ide o talianske Eni, britský BP, holandský Shell alebo rakúsky OMV. Španielsky Repsol zatiaľ funguje normálne, no jeho denná produkcia okolo 40,000 barelov naznačuje, že zastavenie prevádzok by malo na európsky trh negatívny charakter.
Výpadok líbyjskej produkcie by sa pravdepodobne dokázal vykryť z ostatných krajín produkujúcich ropu. V tom prípade by súčasný nárast cien bol viac ako zodpovedajúci. Avšak zdá sa, že protestov začína byť priveľa. Už to nie sú ojedinelé protesty v niektorých štátoch proti zlým diktátorom. Zdá sa, že ide o systémový kolaps. Pravdepodobne taký, ako sme videli v roku 1989 pri páde socializmu.
Pozrime sa na pár faktov. Priemerná nezamestnanosť v arabských krajinách je 14,5%, čo je takmer 3x viac ako celosvetový priemer. Pritom arabská populácia je veľmi mladá. Až 65% má menej ako 30 rokov. A práve v tejto vekovej skupine je často nezamestnanosť až 75%. Ak hovoríme o tom, že mladá generácia v USA je stratená, čo potom mladí ľudia v arabskom svete? Zdá sa, že tí sú už rozhodnutí...
A práve to pochopili aj svetoví investori. Problém len nepravdepodobne skončí s tým, ako sa zastabilizujú svetové ceny potravín na súčasných vysokých úrovniach. Vtedy, keď skolaboval socializmus, západný svet čakal na nové trhy a možnosť investovať v novom svete. Teraz je však skutočný kapitál vzácny a len veľmi nepravdepodobne čaká na politickú zmenu v arabskom svete. Svet môže mať problém. Ukazuje to nasledovný graf:
Vidíme na ňom index nepokojov arabských krajín. Ako najrizikovejšia krajina sa javí Jemen, nasledovaný revolučnou Líbyou a Egyptom. Avšak čoskoro za nimi nasleduje Irak (top 8 exportér), Saudská Arábia (top 1 exportér) a Alžírsko (top 10 exportér). Ak sa skutočne deje systémová zmena, ktorá nebude mať rýchle riešenie, tak produkcia a transport ropy môžu byť ohrozenejšie, ako si myslíme.
Boli to potraviny, teraz to bude ropa a zlato
Aj keď mnohí hovorili, že potraviny nemôžu ísť vyššie, videli sme, že môžu. Práve cena potravín bola spúšťačom súčasnej krízy. Ich rastom vznikla prvá časť krízy a možno poklesom ich cien, prvá fáza krízy končí. Včerajšok bol možno jedným z prvých dní druhej fázy krízy. Videli sme oslabenie cien potravín, ktorý sa dá interpretovať ako presun kapitálu z potravín do iných komodít – ohrozenej ropy a bezpečných drahých kovov.
Striebro získalo včera viac ako 5% a zlato sa stabilizovalo nad úrovňou $1400. O tom, koľko získala ropa, sme už hovorili. Ak je tento predpoklad správny, tak komodity s veľkým objemom špekulatívneho kapitálu budú oslabovať na úkor bezpečných komodít s relatívne malým špekulatívnym kapitálom. Práve preto by mohli začať postupne strácať agrokomodity, napríklad kukurica a získavať komodity ako zlato. Skutočne, ak sa pozrieme na špekulatívne pozície obchodníkov z posledného reportu CFTC, tak uvidíme, že investori sú príliš dlhí na kukuricu a príliš krátki zlato.
Nasledujúci graf ukazuje pomer týchto komodít za posledný rok. Vidíme, že ešte v júli sme mohli za uncu zlata nakúpiť 380 bušelov kukurice, pred pár dňami sme mohli kúpiť iba polovicu. Zlato stratilo za posledného pol roka polovicu svojej hodnoty vzhľadom ku kukurici.
Je čas na obrat? Je veľmi pravdepodobné, že áno a čoskoro môžeme vidieť odliv kapitálu z agrokomodít, najmä kukurice smerom k drahým kovom, ako je zlato. A pritom vôbec nemusí ísť iba o tieto komodity. Ak sa situácia nebude vyvíjať dobre, tak sa nebude dariť ani medi a naopak, rásť bude aj naďalej ropa.
A čo viac, každý nárast ropy o $1 stojí americkú ekonomiku $100 mld. ekonomického rastu. Takýto nárast cien ropy bude mať na americkú ekonomiku tak negatívny efekt, že ani Bernankovo tlačenie peňazí ho nedokáže tak rýchlo kompenzovať. Možno je skutočne čas na menší oddych v raste akcií.
Niektoré protestujúce arabské krajiny majú veľké nerastné bohatstvoNiektoré revoltujúce arabské krajiny disponujú veľkými, celosvetovo významnými zásobami nerastného bohatstva. Alžírsko a Líbya sú napríklad významnými hráčmi v ropnom a plynárenskom priemysle a veľká časť ich produkcie putuje aj na európske trhy. Prehľad nerastného bohatstva vo vybraných arabských krajinách, kde sa konajú či konali protivládne protesty: Alžírsko - Alžírsko disponuje desiatym najväčšími zásobami zemného plynu na svete a patrí aj do desiatky najväčších exportérov tejto suroviny. Z krajiny pochádza asi 11 percent plynu, ktorý sa spotrebuje v Európe; Taliansko napríklad kryje dodávkami z Alžírska väčšinu svojej spotreby tejto suroviny. Alžírsko, ktoré je od roku 1969 členom Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC), je zároveň 15. najväčším svetovým producentom a deviatym najväčším exportérom ropy. Príjmy z predaja ropy sa podieľajú z 95 percent na celkových exportných príjmoch krajiny, asi dvoma tretinami na rozpočtových príjmoch a tvoria 30 percent alžírskeho HDP. Bahrajn - Hlavnými priemyselnými odbormi tohto malého ostrovného štátu sú ťažba ropy a zemného plynu; petrochemický priemysel tvorí okolo 30 percent HDP, celosvetovo však zatiaľ krajina nie je v ropnom hospodárstva taká významná, napriek tomu je považovaná za strategický uzol. Stabilita Bahrajnu je podľa analytikov dôležitá pre susedného ropného giganta Saudskú Arábiu, kľúčového stúpenca bahrajnskej kráľovskej rodiny. A v Bahrajne je tiež veľká americká námorná základňa. Bahrajn je tiež významným producentom hliníka, medzi najväčšími svetovými producentmi tejto suroviny Bahrajnu patrí deviate miesto. Egypt - Egypt je jedným z desiatich najväčších svetových vývozcov skvapalneného zemného plynu (LNG), značnú časť produkcie spotrebúva sám. Ropy veľa nevyváža. Líbya - Hospodárstvo je plne závislé na ťažbe ropy a jej vývozu, ktorý tvoria asi 70 percent HDP, vyše 90 percent exportných príjmov a vyše 80 percent príjmov štátneho rozpočtu. Líbya, ktorá je od roku 1962 členom OPEC, je 12. najväčším svetovým exportérom ropy, asi štvrtinu exportu putuje do krajín EÚ, a disponuje ôsmym najväčším overenými zásobami ropy na svete, z afrických krajín má zásoby najväčší. Maroko - Jednou z hlavných súčastí priemyslu je ťažba nerastných surovín, a to najmä fosfátov. Maroko (hlavne Západná Sahara) disponuje 75 percentami svetových zásob tejto suroviny, je najväčším exportérom fosfátov (28 percent) na svete a v ťažbe Maroku patrí tretie miesto (pokrýva asi 20 percent svetovej ťažby). Tunisko - Krajina je na piatom mieste v ťažbe fosfátov na svete. Zdroj: ČTK |
Ronald Ižipanalytik Trim Broker |