Na hrozbu neúmerného zvyšovania dane upozorňovala Podnikateľská aliancia Slovenska. Tá nemá podľa jej výkonného riaditeľa Róberta Kičinu výhrady, aby si samosprávy samy určovali výšku dane z nehnuteľností. "Daňová konkurencia vytvára účinný tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov," povedal Kičina. Obáva sa však toho, že samosprávy nebudú mať zábrany posunúť sadzby dane z nehnuteľností do závratných výšok, čo by mohlo zneistiť investičné zámery podnikateľov a viesť k zhoršeniu celého podnikateľského prostredia.
Podobne to vidí aj predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora. "Čo iné obciam a mestám zostane, ak nebudú mať peniaze na krytie svojich základných funkcií," zamýšľa sa Sýkora.
Napriek týmto výhradám dala vláda včera fiškálnej decentralizácii zelenú. Schválila totiž základné zákony, ktorými by sa časť peňazí mala presmerovať zo štátneho rozpočtu do rozpočtov samospráv na ich základné kompetencie. Ide o návrh zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve, návrh zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a návrh zákona o miestnych daniach. Vláda do nich vniesla len jednu zmenu na návrh ministra životného prostredia Lászlóa Miklósa. "Akceptoval som, že miestny poplatok za odvoz a likvidáciu odpadu sa nezmení na miestnu daň a obec bude povinná používať výnosy, ktoré z neho získa len na zabezpečovanie odvozu a likvidácie odpadu," vysvetlil Mikloš.
Hlavným vlastným zdrojom príjmov miest, obcí a vyšších územných celkov by sa po fiškálnej decentralizácii mala stať daň z príjmov fyzických osôb. Tá je podľa rezortu najstabilnejšou zložkou rozpočtových príjmov. "Vďaka očakávanému poklesu nezamestnanosti a zvýšeniu reálnych miezd by mali výnosy dane z príjmov rásť najrýchlejšie spomedzi všetkých daní," povedal hovorca ministra financií Peter Papanek.
Daň z príjmov fyzických osôb budú naďalej vyberať daňové úrady. Medzi regióny a mestá sa pritom nebude rozdeľovať iba to, čo sa tam vyberie, ale celkový výnos tejto dane. Z neho budú mestá a obce inkasovať ročne 70,9 percenta. Podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území mesta či obce sa má rozdeľovať 25 percent výnosu z dane, ďalších 35 percent na základe počtu obyvateľov, ktorý sa upraví koeficientom veľkosti, 35 percent sa bude deliť podľa počtu ľudí vo veku 3 - 14 rokov a zvyšných päť percent podľa počtu dôchodcov. Podobné kritériá sú aj pre VÚC, ktoré získajú 27 percent z celkového výnosu dane. Popri nich sa zohľadňuje aj hustota obyvateľstva či dĺžka ciest druhej a tretej kategórie. Zvyšných 2,1 percenta z výnosu dane z príjmov fyzických osôb zostane v štátnom rozpočte. "To je rezerva, ktorú si ponecháme na dolaďovanie systému," povedal Mikloš.
Dane a samospráva po fiškálnej decentralizácii
- daň z motorových vozidiel sa stane príjmom VÚC
- daň z nehnuteľností zostáva obciam a mestám
- štát neobmedzí hornú hranicu oboch daní
- daň z príjmov fyzických osôb - 70,9 % obce
- 27 % VÚC
- 2,1 % štátny rozpočet
- dane z motorových vozidiel a z príjmu fyzických osôb bude vyberať daňový úrad
- miestne poplatky sa zmenia na miestne dane ich správcom budú obce a
StoryEditor
Podnikatelia majú strach z miestnych daní
Obavy podnikateľov, že by obce a mestá mohli po fiškálnej decentralizácii neúmerne zvyšovať daň z nehnuteľností, sú neopodstatnené. Tvrdí to minister financií Ivan Mikloš. "V návrhu zákona o miestnych daniach je úzka väzba medzi daňou z nehnuteľností pre podnikateľov a bežných ľudí a ak by ju obce chceli nejako radikálne zvýšiť, postihlo by to aj vlastníkov bytov, čiže väčšinu voličov orgánov miestnej samosprávy," povedal Mikloš. Takémuto riziku sa samospráva podľa neho nevystaví.