Vláda SR na svojej 96. schôdzi prerokovala a schválila Návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Obsahom predloženého návrhu zákona je nová právna úprava konkurzu a reštrukturalizácie, ktorá zohľadňuje osobitosti slovenského právneho, ekonomického a podnikateľského prostredia a rieši problematické otázky v tejto oblasti.
Dôvodom na prijatie nového zákona je:
- nedostatok existujúcej úpravy, pokiaľ ide o možnosti vyhýbať sa konkurznému konaniu alebo odďaľovať jeho vyhlásenie,
- zakotvenie širokého okruhu vyňatých osôb na ktoré nemôže byť vyhlásený konkurz,
- zdĺhavý a nepružný proces.
Medzi ciele novej právnej úpravy patrí:
* zamedzenie straty hodnoty majetku úpadcu v období bezprostredne pred začatím konania a počas konania,
* zabezpečenie zrýchlenia konania a prijatie opatrení, ktoré stimulujú dotknuté strany urýchlene konať a v konaní postupovať pro-aktívne,
* naznačenie východísk pre neformálne reštrukturalizácie, ktoré by predstavovali alternatívy formálneho konania pred súdom,
* zvýšenie štandardov zodpovednosti všetkých strán zúčastnených v konaní, najmä však správcov;
* zabezpečenie konzistencie cieľov reformy konkurzného práva s právom zabezpečenia záväzkov a koherentnosti celej právnej úpravy,
* odstránenie alebo prinajmenšom zúženie priestoru pre korupciu a odstránenie doterajšej absencie medzinárodného práva súkromného a procesného v oblasti konkurzu.
Účelom zákona je umožniť kolektívne uspokojenie veriteľov dlžníka, ktorý je v úpadku, a to speňažením jeho majetku alebo vyriešením jeho majetkových pomerov iným spôsobom prijateľným pre veriteľov, v každom prípade však tak, aby bola miera uspokojenia veriteľov pokiaľ možno čo najväčšia.
Zákon má zároveň:
- nepriamo nabádať k riešeniu majetkových pomerov dlžníka, ktorému hrozí úpadok, iným spôsobom smerujúcim k predchádzaniu úpadku (ako napríklad neformálna reštrukturalizácia),
- chrániť všetky osoby, ktoré sú s úpadcom v rozličných právnych vzťahoch spôsobom, ktorý výrazne nezasiahne do ich práv a oprávnených záujmov existujúcich pred úpadkom a súčasne tak, aby táto ochrana zároveň nezasiahla do práv a oprávnených záujmov iných osôb, ktoré majú s úpadcom právne vzťahy,
- umožniť úpadcovi, ktorý je fyzickou osobou, zbaviť sa za podmienok stanovených zákonom dlhov.
Reštrukturalizácia
Reštrukturalizcia má nabádať a stimulovať zúčastnené subjekty k tzv. neformálnej reštrukturalizácii, ktorá by mala byť preferovaná pred samotným úpadkom a ktorá by sa mala využívať k jeho predchádzaniu - ak sa predpokladá dosiahnutie vyššej sumy na uspokojenie veriteľov. Návrh na reštrukturalizáciu sa dokladá odborným posudkom reštrukturalizačného správcu.
Konkurz
Návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať úpadca, správca, alebo ktorýkoľvek z veriteľov. Podaním návrhu úpadcom alebo doručením návrhu veriteľa dlžníkovi zaniká právo dlžníka nakladať so svojím majetkom. Po vyhlásení konkurzu môže úpadca prerušiť pracovný pomer s ktorýmkoľvek zamestnancom z tzv. organizačných dôvodov.
Vláda SR na svojej 96. schôdzi prerokovala a s pripomienkami schválila Návrh zákona o správcoch a o zmene a doplnení niektorých predpisov.
Návrh obsahuje:
* postavenie,
* činnosť,
* vzdelávanie,
* práva správcov.
Návrh stanovuje presne rozsah pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti SR.
Cieľom zákona je komplexné riešenie postavenia, podmienok, vzdelávania a kontroly správcov konkurzných podstát.
Správcom môže byť:
- fyzická osoba,
- právnická osoba,
- zahraničná právnická osoba,
Do zoznamu správcov môže byť zapísaný občan, ktorý:
- je občanom SR alebo krajiny EÚ,
- je bezúhonný a dôveryhodný,
- má ukončené právnické alebo ekonomické vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
- má trvalý pobyt v SR alebo v krajine EÚ,
- zložil správcovskú skúšku.
Ministerstvo spravodlivosti SR:
- vedie zoznam správcov,
- vykonáva dohľad nad správcovskou činnosťou,
- rozhoduje o zápise do zoznamu správcov,
- rozhoduje o pozastavení výkonu správcovskej činnosti a vyčiarknutí zo zoznamu správcov,
- vybavuje sťažnosti na postup správcov pri výkone správcovskej činnosti,
- vedie voči správcom disciplinárne konanie.
Záver
Navrhovaná účinnosť tohto zákona je 1. január 2005
Vláda SR na svojej 96. schôdzi prerokovala a s pripomienkami schválila Návrh zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom novej právnej úpravy je reagovať špecificky na Dohovor o právach dieťaťa a vytvoriť kvalitnú právnu základňu pre zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej prevencii pripravovaný MPSVaR SR. V návrhu zákona sa čiastočne premietajú koncepcie, o ktorých uvažuje legislatívny zámer Občianskeho zákonníka, ktorý bude obsahovať aj úpravu rodinného práva, čo je odôvodnené prevažne súkromnoprávnou povahou vzťahov upravených rodinným kódexom.
V porovnaní s platným právnym stavom návrh zákona prináša výrazné zmeny v úprave rodičovských práv a povinností, výchovných opatrení. Komplexné zmeny sa dotýkajú náhradnej starostlivosti (zverenie dieťaťa do výchovy inej osoby, pestúnska starostlivosť, ústavná výchova), osvojenia, výživného, rozlišovania inštitútov poručníctva a opatrovníctva.
Zmeny, ktoré sú upravené v zákone
- dôvody neplatnosti a neexistencie manželstva,
- možnosti styku s dieťaťom a s blízkymi osobami,
- úpravy rodičovských práv,
- formy náhradnej starostlivosti, výchovných opatrení, osvojenia, určovania rodičovstva,
- návratu k rozlišovaniu inštitútov poručníctva a opatrovníctva a výživného,
- sprísňuje pravidlá sledovania spôsobu a výkonu a hodnotenia účinnosti ústavnej výchovy.
Nová úprava vymedzuje explicitne formou demonštratívneho výpočtu súhrn práv a povinností, ktoré tvoria obsah inštitútu rodičovských práv a povinností. Pôvodný pojem rodičovské práva, ktorý pokrýval bez ďalšieho upresnenia i rodičovské povinnosti, bol terminologicky upresnený na rodičovské práva a povinnosti.
Pri príprave návrhu zákona bolo potrebné upraviť aj koncepciu náhradnej starostlivosti tak, aby sa odstránila doterajšia roztrieštenosť právnej úpravy. Z tohto dôvodu bola zahrnutá do návrhu zákona i pestúnska starostlivosť, ktorá síce vykazuje verejnoprávne prvky, avšak svojim charakterom je prevažne súkromnoprávnou inštitúciou.
S ohľadom na súčasný vývoj lekárskej vedy a v zahraničnej praxi stále častejšie sa vyskytujúcich sporov o určenie materstva, bolo nutné vysloviť zásadu, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila. V tejto súvislosti bolo nevyhnutné jednoznačne zakotviť neplatnosť akýchkoľvek zmlúv a dohôd, ktoré sú v rozpore so nevyvrátiteľnou zákonnou domnienkou materstva.
Navrhuje sa upustiť od rozlišovania dvoch typov osvojenia. Rozdiel oproti predchádzajúcej právnej úprave spočíva v tom, že osvojenie ako také bude môcť súd zrušiť do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení vždy. O zverení dieťaťa do predadopčnej starostlivosti bude rozhodovať iba súd.
Predkladaný návrh zákona koncipuje jednoročnú dobu trvania predadopčnej starostlivosti ako jednu z obligatórnych hmotnoprávnych podmienok osvojenia dieťaťa. V súvislosti so zavedením nového samostatného nesporového konania o osvojiteľnosti, ktoré časovo predchádza konaniu o osvojenie sa ukladá súdom, aby jednak pred, ale i po nariadení ústavnej výchovy v rámci sledovania spôsobu jej výkonu skúmali, či nie sú u dieťaťa splnené predpoklady osvojiteľnosti.
Rovnaký postup sa navrhuje aj pri zániku pestúnskej starostlivosti smrťou pestúna, alebo právoplatným rozhodnutím súdu. Účelom navrhovanej úpravy je zefektívnenie procesu zisťovania právnej voľnosti dieťaťa. Ak súd zistí, že tieto predpoklady sú splnené začne aj bez návrhu konanie o osvojiteľnosti. Dieťa sa stane právne voľným, čím sa urýchli budúci proces osvojenia, kedy sa súd už nebude musieť zaoberať touto otázkou.
V oblasti výživného sa navrhuje zakotviť minimálnu výšku výživného odvodenú od výšky sumy životného minima, ktoré musí mať dieťa zabezpečené vždy. Upravuje sa tzv. tezaurácia výživného, ktorá umožňuje súdu, aby u výživného na dieťa v prípadoch hodných osobitného zreteľa rozhodol o povinnosti zložiť peňažnú čiastku na výživné splatné v budúcnosti.