Vláda SR na svojej 92. schôdzi prerokovala a s pripomienkou schválila Správu o zavŕšení prípravy ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy na efektívne fungovanie v podmienkach členstva SR v EÚ.
Predkladaný materiál sa skladá z dvoch častí. Prvá sa venuje príprave ústrednej štátnej správy na členstvo v únii zo všeobecného hľadiska a druhá popisuje prípravu na fungovanie štátnej správy z hľadiska jej aktívneho zapájania sa do činnosti inštitúcií Európskej únie a plnenia úloh vyplývajúcich zo spolupodieľania sa Slovenskej republiky na legislatívnom procese v únii.
Proces pripravenosti ústrednej štátnej správy Slovenskej republiky na efektívne fungovanie v podmienkach členstva SR v únii prebieha v dvoch úrovniach.
V prvom prípade ide o úroveň:
- vlády SR,
- Úradu pre štátnu službu,
kde sú prijímané opatrenia, ktoré majú plošný dosah na fungovanie inštitútov štátnej a verejnej služby.
V druhom prípade ide o opatrenia v rámci individuálnej prípravy jednotlivých ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy na efektívne fungovanie v podmienkach členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.
V oblasti prípravy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy na efektívne fungovanie v podmienkach členstva SR v Európskej únii nastal výrazný pokrok.
Aj napriek tomu, že predkladaný materiál sa zaoberá "ukončením" prípravy ústrednej štátnej správy na fungovanie v podmienkach členstva SR v EÚ, tento proces nemožno dátumom 1. máj 2004 považovať za ukončený. Aj skúsenosti zo štátov, ktoré vstúpili do Európskej únie v predchádzajúcich vlnách rozširovania, hovoria o tom, že je to proces, ktorý bude ukončený niekoľko rokov po samotnom vstupe do únie. Pri zhodnotení dosiahnutého pokroku je nutné skonštatovať, že tejto problematike je potrebné naďalej venovať pozornosť a ďalej vyvíjať úsilie na zefektívnenie činnosti ústrednej štátnej správy vo svetle vstupu SR do EÚ.
V období od podpisu prístupovej zmluvy až do získania plnoprávneho členstva v EÚ sa Slovensko prostredníctvom účasti v pracovných skupinách, výboroch, ministerských radách zúčastňovalo takmer všetkých zasadnutí orgánov EÚ v pozícii aktívneho pozorovateľa. Slovenskí zástupcovia na týchto rokovaniach mali právo zaujímať stanoviská, vyjadrovať sa a predkladať návrhy.
Obdobie pozorovateľského štatútu v EÚ vytvorilo pre SR ako novú členskú krajinu dobré podmienky pre osvojenie si pomerne zložitého rozhodovacieho mechanizmu v EÚ a naštartovanie procesu koordinácie európskych záležitostí v domácich podmienkach.
Od mája 2003 sa na Ministerstve zahraničných vecí SR konali pravidelné koordinačné zasadania Komisií pre európske záležitosti a postupne začali fungovať Rezortné koordinačné skupiny na všetkých rezortoch. Vytvorené koordinačné štruktúry sa osvedčili. Na druhej strane je však potrebné stále pracovať na skvalitňovaní ich činnosti, dotiahnutí niektorých vnútroministerských organizačných otázok a prijímať tak potrebné kroky smerom ku zvyšovaniu efektívnosti činnosti týchto rezortných a medzirezortných koordinačných štruktúr.
Záver
Obdobie pozorovateľského štatútu v EÚ vytvorilo pre SR dobré podmienky pre osvojenie si pomerne zložitého rozhodovacieho mechanizmu v EÚ. Dôležitosť činnosti koordinačných štruktúr v členskom štáte EÚ je zvýraznená tým, že všetky prijaté legislatívne akty EÚ je potrebné implementovať v domácich podmienkach.
Odstránenie niektorých nedostatkov, ktoré sa prejavovali v činnosti vytvorených koordinačných štruktúr počas pozorovateľského štatútu SR v EÚ si vyžaduje aktívny prístup zodpovedných predstaviteľov na všetkých ústredných orgánoch štátnej správy a položenie ešte väčšieho dôrazu na ich zodpovedajúce vnútorné zaradenie a tým vytvorenie podmienok pre ich efektívne fungovanie.