Vláda SR na svojej 108. schôdzi prerokovala a s pripomienkami schválila Návrh zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom zákona je:
- vymedziť nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie,
- ustanoviť zákaz ich vykonávania,
- zabezpečiť výkon kontroly a ustanoviť postih v prípade porušenia zákazu vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
Návrhu zákona by mal chrániť nielen spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, ale aj chrániť fyzické osoby, pre ktoré nelegálna práca prináša sociálnu neistotu.
Zákon špecifikuje:
- kedy sa fyzickou osobou vykonávaná práca považuje za nelegálnu prácu,
- čo sa považuje za nelegálne zamestnávanie,
- zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a zabezpečenie efektívnej kontroly nad dodržiavaním tohto zákazu,
- postih za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.
Nelegálna práca
Nelegálna práca je, ak fyzická osoba vykonáva prácu pre právnickú osobu alebo inú fyzickú osobu a:
* nemá s právnickou osobou alebo s inou fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu alebo iný právny vzťah podľa osobitných predpisov,
* je cudzincom a nemá povolenie na prechodný pobyt na účely zamestnania a povolenie na zamestnanie, ak to vyžaduje osobitný predpis, a ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná neustanovuje inak alebo
* je uchádzačom o zamestnanie a nesplní oznamovaciu povinnosť podľa osobitného predpisu.
Nelegálne zamestnávanie
Nelegálne zamestnávanie je, ak právnická osoba alebo iná fyzická osoba využíva prácu:
* fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu alebo iný právny vzťah podľa osobitných predpisov,
* fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnila oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu alebo
* cudzinca, ktorý nemá povolenie na prechodný pobyt na účely zamestnania a povolenie na zamestnanie, ak to vyžaduje osobitný predpis, a ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná neustanovuje inak.
Nelegálnu prácu bude kontrolovať :
* inšpektorát práce,
* Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
* úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ak pri výkone kontroly zistí príslušný orgán porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, je oprávnený kontrolovanej právnickej osobe alebo inej fyzickej osobe za nelegálne zamestnávanie uložiť pokutu.
Záver
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2005 s výnimkou niektorých ustanovení, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. februára 2006.
Vláda SR na svojej 108. schôdzi prerokovala a vzala na vedomie Správu o sociálnej situácii obyvateľstva SR v 1. polroku 2004.
V správe o sociálnej situácii obyvateľstva SR za prvý polrok 2004 sa analyzuje vývoj v oblasti:
* trhu práce,
* sociálneho zabezpečenia,
* vývoja životnej úrovne obyvateľov.
Predkladaná analýza je založená na údajoch získavaných z rezortných štatistických zisťovaní, administratívnych zdrojov údajov a z externých zdrojov.
Z dôvodu ročnej periodicity štatistických údajov sa v správe nevenuje pozornosť vývoju v oblasti starostlivosti o starších ľudí, v oblasti sociálnych služieb a v oblasti sociálnej prevencie, sociálnoprávnej ochrany a sociálneho poradenstva. Taktiež v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa zmenila periodicita štatistických údajov na jeden rok. Tieto oblasti budú spracované v Správe o sociálnej situácii obyvateľov Slovenska za rok 2004.
V priebehu roku 2004 sa začal uplatňovať v praxi nový systém sociálnej politiky a politiky trhu práce. Očakávaným výsledkom rozsiahlej reformy v previazaní s ďalšími reformnými krokmi je vyšší udržateľný ekonomický rast sprevádzaný rastom zamestnanosti a reálnej životnej úrovne pre široké vrstvy obyvateľstva. Pozitívne efekty sa v plnom rozmere môžu prejaviť až s určitým časovým odstupom. Údaje za prvý polrok 2004 teda ešte nemôžu slúžiť na hodnotenie dopadov reforiem.
V prvom polroku 2004 ekonomika vykázala vysoký reálny rast, ktorý bol ťahaný už aj domácim dopytom. Nad očakávania sa prejavili pozitívne efekty daňovej reformy, keď priemerná reálna mzda narástla o 1,9%, čo sa prejavilo aj na raste spotreby domácností.
Postupný posun veku odchodu do dôchodku sa prejavuje v raste podielu starších ľudí v oboch častiach ekonomicky aktívneho obyvateľstva - pracujúcich i nezamestnaných. Spolu s nedostatočným vytváraním nových pracovných miest vo vzťahu k počtu zaniknutých pracovných miest v ekonomike v prvom polroku 2004 sa tento fakt podpisuje pod mierny rast nezamestnanosti (o 1,2% podľa Výberového zisťovania pracovných síl). Pozitívnymi signálmi na trhu práce sú však rast produktivity práce a vysoký rast počtu podnikateľov.
Reforma sociálneho poistenia vedie k podpore formálnej časti ekonomiky, tým že posilňuje princíp zásluhovosti a občan tak od štátu dostane dávku, ktorá závisí od toho, koľko do systému odvedie. Motivácia platiť odvody a byť tak súčasťou formálnej ekonomiky by sa mala zvýšiť. Klesajúci trend evidovanej nezamestnanosti poukazuje na postupné posilňovanie disciplíny na trhu práce a eliminovanie práce v neformálnej ekonomike.
Reforma v oblasti sociálnej pomoci znamená prechod z poskytovania dávky sociálnej pomoci, na základe subjektívneho a objektívneho posúdenia, na poskytovanie dávky v hmotnej núdzi a prídavkov k dávkam. Bol zaznamenaný pokles počtu poberateľov dávky a pokles v podiele obyvateľstva odkázaného na systém pomoci v hmotnej núdzi na 7,4%.
Reforma sociálnej pomoci vedie i k vyššej motivácii pracovať. Podľa štatistík, k 30. júnu 2004 podiel poberateľov dávky v hmotnej núdzi, ktorí zároveň poberali aktivačný alebo ochranný príspevok predstavoval 55%. Od februára 2004 sa do aktivačnej činnosti zapojilo 2 813 obcí a viac ako 1300 právnických a fyzických osôb a mimovládnych organizácií. Svoju nečinnosť vďaka tomu odložilo takmer 120 000 nezamestnaných.
Trendy na trhu práce sú::
* rast nominálnej mzdy,
* nárast reálnej mzdy o 1,9%.
Pozitívne prínosy zákonníka práce:
* Medziročný rast ekonomicky aktívneho obyvateľstva o 23,8 tisíc osôb.
* Medziročne došlo k zvýšeniu počtu pracujúcich, ktorí pracujú na kratší pracovný čas (oproti 1.polroku 2003 sa počet týchto osôb zvýšil o 7,3 tisíc).
* Priemerný týždenný počet odpracovaných hodín dosiahol na Slovensku 40,6, pričom u mužov to bolo 41,7 hodín a u žien 39,4 hodín. Prácu nadčas vykonávalo v priemere 9,4% z celkového počtu pracujúcich.
* Výrazný nárast zamestnanosti starších ľudí, z hľadiska medziročného indexu nasledovne:
55-59 roční - 110
60 a viac roční - 130,9
Prínosy podporných programov aktívnej politiky trhu práce:
* zvyšovanie podielu zamestnaných v súkromnom sektore a naopak znižovanie podielu zamestnaných vo verejnom sektore (v súkromnom sektore pracovalo v 1.polroku 2004 o 10 tis. osôb viac ako v rovnakom období v roku 2003; počet zamestnaných vo verejnom sektore sa znížil o 17,1 tis. osôb).
* viac ako 60% nezamestnaných, ktorí odišli z evidencie si našlo prácu; 20% bolo vyradených pre nespoluprácu a 19% z iných dôvodov.
Trendy v dôchodkovom zabezpečení
K 30.6.2004 poberalo dôchodok 1 202 086 osôb, z čoho:
* 811 527 bolo poberateľov starobných dôchodkov,
* 290 431 poberateľov invalidných dôchodkov;
* vdovský a vdovecký dôchodok poberalo 56 124 osôb,
* sirotský dôchodok 33 211 osôb.
Trendy v sociálnej pomoci
Vplyvom aktivizačnej a motivačnej sociálnej politiky sa počet sociálne odkázaných občanov znížil. V 1.polroku 2004 bolo mesačne riešených v priemere 400 252 občanov v systéme pomoci v hmotnej núdzi, čo predstavuje celkovo 7,4% obyvateľov Slovenska. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka to predstavuje pokles o 3%.
Adresná sociálna pomoc a dávky boli poskytované nasledovne:
* do aktivačných prác sa priemerne zapojilo 120 tis. občanov v danom mesiaci, ktorí získali nárok na aktivačný príspevok vo výške 1500 Sk,
* novozavedený príspevok na stravu a školské pomôcky využilo cca 70 tisíc detí v hmotnej núdzi,
* došlo k zavedeniu prospechových štipendií pre základné školy s účinnosťou od 15.9.2004; úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatia štipendiá pre viac ako 17 000 detí.